Pandémia ovplyvnila aj naše zdanlivo najrutinnejšie činnosti, akými je aj vzdelávanie a návšteva škôl. Vyučovanie sa presunulo do online priestoru a žiaci namiesto osobného kontaktu s učiteľmi a spolužiakmi komunikujú cez obrazovku počítača. S tým súvisí aj zvýšené množstvo času, ktoré pred ním trávime. Ako nám prezradila školská psychologička Paulína Bartková v rozhovore, je dôležité sa popritom vyhýbať nadmernému množstvu informácií zo sociálnych sietí a snažiť sa rozlišovať medzi zdrojmi, čo je pravda a čo nie.

Už minulý školský rok sa niesol v znamení množstva zmien. Netýkali sa iba záverečných alebo prijímacích skúšok, ale celkovo sa zmenil režim, v ktorom boli žiaci a študenti zvyknutí pracovať. Návrat do škôl je v momentálnej situácii znova v nedohľadne, podľa školskej psychologičky by však mladí nemali zabúdať venovať sa aj zážitkom mimo svojich povinností.

Prezradila nám aj to, ako súčasná generácia študentov príde o niektoré zážitky, ktoré ich starší predchodcovia zažili. Netreba sa však obávať, budú mať množstvo iných. Paulína Bartková nám priblížila, aký má lockdown a online vyučovanie dopad nielen na žiakov, ale aj na učiteľov a profesorov, ktorí čelili rovnako náročnej úlohe.

Veľkú časť minulého roka strávili žiaci (s výnimkou prvého stupňa) a študenti výučbou z domu. Ako ich môže táto zmena ovplyvniť po psychickej stránke?

Deti sa učia v prvom rade vytrvalosti, samostatnosti, ale aj time-manažmentu. U tých mladších to koordinujú skôr rodičia, ale u tých starších žiakov a stredoškolákov je to na nich. Mnohí si v prvej vlne vedeli skoordinovať povinnosti tak, že mali viac voľných dní než máme bežne.

Ale na druhej strane museli zaťať zuby a zabrať. Tým pádom sa učili aj spomínanej vytrvalosti. Mnohí žiaci, či študenti, trpia skôr po tej sociálnej stránke. Chýbajú im spolužiaci, kamaráti, ktorých stretávajú bežne v škole. Hovoria spolu cez rôzne sociálne siete, či už si píšu alebo prostredníctvom videohovorov, ale mnohí hovoria, že to nie je ono. Napríklad žiaci na našej škole, kde pracujem, sa sťažujú aj na to, že im chýba zmena prostredia. „Prídem do školy a je mi jasné, že tu sa učím,“ toto sú veľmi časté vyjadrenia.

Naopak niektorí si to pochvaľujú, najmä takí uzavretejší (viac introvertní) žiaci. Nie sú vystavení dennodennému sociálnemu kontaktu, čo je pre nich vyhovujúcejšie. Ako sa už viackrát v médiách spomínalo, introverti majú v tomto období vyhraté.

Žiaci strávili doma s rodinnými príslušníkmi pravdepodobne viac času než obvykle. Čo by ste poradili pri riešení bežných hádok, ktoré sa môžu v tomto období objaviť a stupňovať?

Každý človek je iný. Niekto vybuchne, iný zostane ticho. Dôležité je hovoriť o tom, ako sa cítime. Čo nás hnevá, čo nás robí smutnými, ale aj veselými. Niekedy človek zistí, že čo jedného hnevá, druhý nevníma ako problém. Rozhovorom sa dá veľa veciam predchádzať a, samozrejme, keď vzniknú, tak ich treba riešiť.

Učíme to aj deti v škole. Keď vieme ako sa ten druhý cíti, vieme vhodnejšie reagovať. Určite v dnešnej dobe, keď sme boli „rozlietaní“ po krúžkoch, aktivitách a zrazu je to len cesta do školy a späť alebo do práce a späť, je to veľmi náročné. Nemáme možnosť vyvetrať hlavu od školského alebo pracovného stresu. Je preto dôležité, aby sme sa snažili nájsť si čas na koníčky. Ak sa dieťa, či dospelý venoval nejakej pohybovej aktivite, nech si niečo podobné vyberie a venuje sa pohybu aj naďalej, aj keď v inej forme.

Kedysi rodiny fungovali tak, že v domácnosti bol len jeden televízor a podobne a bolo normálne pozerať spolu jeden program. Dnes nás doba určitým spôsobom rozmaznala a v rodinách vzniká obrovský problém hneď na úvod bežného večera: „Čo budeme pozerať, keď každý chce pozerať niečo iné?“  Veľmi stresujúce pre členov rodiny, vrátane detí a dospievajúcich je, keď majú zrazu robiť všetky aktivity spolu ako rodina.

Keď na to neboli zvyknutí, pretože tak nefungovali pred lockdownom, je to obrovský stres pre jednotlivých členov rodiny. Robiť veci spolu je skvelý nápad, o tom niet pochýb. Môžeme zmeniť súčasný individualistický štýl života, ale treba na to ísť postupne a tie aktivity pridávať do rodinného programu. Dôležité je udržať určitý balans medzi spoločnými aktivitami, ktoré vytvárajú rodinné spomienky, zoceľujú rodinu, vzťahy v nej. Na druhej strane je potrebné povoliť deťom, dospievajúcim a, samozrejme, aj rodičom, mať čas pre seba vo forme rôznych záľub.

Predstavme si to ako strom. Strom má vždy kmeň, ktorý znázorňuje spoločne strávený čas rodiny. Konáre a korene symbolizujú ten čas pre seba. Rozvetvujú sa, občas sa prepletajú a rastú si každý určitým smerom. Ale stále tvoria celok, teda strom. Zo spoločných aktivít, ale aj zo spomínaného času pre seba, čerpáme energiu, regenerujeme myseľ, svoju dušu a sme potom odolnejší zvládať vhodnejším spôsobom konflikty, ktoré vznikajú za bežných dní.

Ako bojovať s pocitmi “už to sám doma viac nevydržím”?

Dôležité je mať svoje koníčky, hovoriť s priateľmi a stretávať sa v tom virtuálnom priestore. Ja s mojimi kamarátkami si zvykneme dať kávu aspoň cez videohovor. Je to iné, ale lepšie než nič. Samozrejme, je dobré vyhýbať sa nadmernému množstvu informácií zo sociálnych sietí, správ, rozlišovať medzi jednotlivými zdrojmi, čo je pravda a čo nie.

Vyučovanie s učiteľmi, profesormi a spolužiakmi sa prenieslo do online priestoru. Môže to zanechať dlhodobé následky? Nestaneme sa viac závislými alebo nestratíme úplný kontakt s “reálnym” svetom?

Záleží od toho, ako trávime ten čas za počítačom. Či to je bezduché „scrolovanie“ na sociálnych sieťach (neviem, čo čítam, nevnímam to) alebo online prednáška, či online káva s kamoškou, či telefonát s maminou, pretože sa nemôžeme stretnúť naživo. Nemali by sme tiež zabúdať na to, že máme záľuby, ktoré sa dajú realizovať aj počas tohto obdobia bez obmedzení a môžeme sa im venovať dlhšie, častejšie a pravidelnejšie než predtým.

Určite si treba určiť a aj dopriať čas, kedy budeme trošku „off“, aby sme si oddýchli od toho prívalu informácií, ktoré na nás skutočne vyskakujú z každej strany. Pracujúci by si mali určiť hranice medzi pracovnou dobou a súkromným životom, pretože tie sa teraz veľmi ľahko stierajú pri práci z domu.

Znášajú túto situáciu podľa vás horšie mladší žiaci alebo starší študenti? Ktorá kategória mladistvých to má momentálne najnáročnejšie?

Toto závisí aj od osobnostných charakteristík, ktoré som už spomínala. Na konzultáciách je to rôzne. Sťažujú sa aj deti z 1.stupňa ZŠ, že im chýbali kamaráti, aj druhostupniari. Niektorí boli spokojnejší, že nemusia riešiť (pre nich) rôzne nepodstatné doťahovačky so spolužiakmi.

Osobne si myslím, že veľmi ťažké to majú žiaci, ktorí nastúpili do prvých ročníkov (stredných, vysokých škôl) nestihli sa spoznať, vysokoškoláci sa ani nevideli osobne. Tiež žiaci končiacich ročníkov to majú náročné, lebo doteraz žili v neistote, či tento rok bude napr. Testovanie 9, či maturita.

Zaregistrovali ste väčšie množstvo žiadostí o konzultácie zo strany rodičov alebo škôl?

Ťažko posúdiť, neporovnávala som si to. Niektoré problémy ustali, lebo vznikajú na základe fungovania v kolektíve. Iné sa objavili, napr. spomínané zvýšené množstvo napätia v rodine, organizovanie si času alebo nedostatok kontaktu s inými. Konzultácie sa vždy odvíjajú od aktuálnych situácií v rodine, snažím sa byť rodičom nápomocná aj v tejto situácii.

Komunikujete so svojimi žiakmi aj na diaľku?

Ako s ktorými. Niektorí sami reagovali, že teraz je to pohoda, nemusia riešiť vzťahy v kolektíve, také tie bežné konflikty, ktoré vznikajú, majú viac voľného času. Iní naopak majú viac vyostrených konfliktov s rodičmi, so súrodencami, chýba im ten čas „mimo domu“, v kolektíve. S tými, ktorí to potrebujú, naďalej pokračujeme v bežných konzultáciách, len v online forme.

Problémy, s ktorými za mnou chodia aj počas bežných dní, sa týkajú aj iných vecí ako iba tých, ktoré vznikajú v kolektíve, napr. vzťahy v rodine a pod. Samozrejme, každý deň mám vyhradený čas aj pre tých, ktorí by potrebovali niečo akútne riešiť. Stačí sa im (žiakom alebo ich rodičom) len pripojiť.

Ako podľa vás zvládajú učitelia túto situáciu? Čo by im mohlo pomôcť?

Pre učiteľov je táto situácia časovo veľmi náročná. Majú obrovský nárast v počte mailov, od žiakov s domácimi úlohami, projektami a pod., ale aj rodičov. Zrazu to, čo riešime bežne tvárou v tvár, rodičia sa v škole zastavia a pod., teraz nie je možné a prenáša sa to do mailovej komunikácie.

Čo sa týka vyučovania, zvykali si na to, že nemajú pred sebou triedu plnú detí. Pri osobnom kontakte je niektoré veci ľahšie vysvetliť. Niektoré témy sa veľmi ťažko vysvetľujú online, ale snažia sa najlepšie ako vedia. Hľadajú žiakom rôzne názorné videá, prezentácie, ktoré by im pomohli doplniť online hodinu. Mnohé pani učiteľky využívajú, že dnešné deti sú generácia, ktorá vyrastá na sledovaní YouTuberov a influencerov a pod. Motivujú ich k realizácii a natáčaniu rôznych pokusov.

Sama som niektoré videá videla a deti vyzerali ako ryba vo vode. Bolo vidieť, že táto forma učenia je im blízka. Rozprávali sme sa tiež s kolegyňami a kolegami, že niekedy je náročné stopnúť nevhodné správanie žiaka. V škole stačí, že sa popri ňom len pani učiteľka prejde alebo zastaví a dieťa sa stopne. Toto je momentálne snáď najnáročnejšie.

Na moje kolegyne a kolegov som veľmi hrdá. Stále sa snažia hľadať nové riešenia a každý deň pracujú naplno. Samozrejme, držím palce aj kolegom a kolegyniam z ostatných škôl v rôznych kútoch Slovenska, aby sa nevzdávali a naďalej hľadali spôsoby, ako sa veci dajú (nielen v tomto období) robiť lepšie a zaujímavejšie. Aby ich ten proces učenia bavil a obohacoval.

Sú nejaké aktivity alebo cvičenia, ktoré by mohli pomôcť žiakom a študentom v tejto situácii udržať si psychickú pohodu?

V prvom rade je dôležitý pohyb, ktorého majú teraz žiaci na dištančnom, aj ľudia na home-office, menej. Tiež je dôležité venovať sa rôznym obľúbeným aktivitám, čítaniu, ručným prácam, omaľovánkam… Mnoho pohybových centier, robí aj online hodiny, dokonca zadarmo! Takže teraz si človek v pokoji, v pohodlí domova, bez hanby, môže vyskúšať, či sa nezačne venovať aj niečomu novému, napr. spoločenským tancom, či pilatesu.

Môže zanechať dlhodobý lockdown stopy na psychickom vývoji mladých a dospievajúcich?

Sú rôzne výskumy o tom, že táto generácia bude ochudobnená o vzdelanie, úroveň vedomostí môže byť v určitých prípadoch menej kvalitná, pretože je to aj o vytrvalosti žiakov, niektorí sa nezúčastňujú vyučovania, lebo nemajú k dispozícii techniku, nie každá škola, ju poskytovala… Ale netreba zabúdať ani na ten život mimo školských povinností. Tie zážitky, ktoré sú nezabudnuteľné, napr. spoločné školské výlety, stužkové, promócie. Ale aj taký bežný žiacky, či študentský život: ísť sám/sama domov, bývať na internáte a pod.

Teraz je veľa vecí pod dozorom. Ale v tom zmysle, že sú žiaci, študenti, aj rodičia doma a nevzniká priestor na prirodzené osamostatňovanie sa, napr. aj tým životom mimo rodičovského hniezda. Po určitej stránke súčasná generácia príde o niektoré zážitky, ale zase na druhej strane je táto generácia o niečo iná. Tá, ktorá už vyrastá obklopená technológiami. Hlavný problém, ktorý v prvých rokoch spočíva predovšetkým na rodičoch, znie: „Ako môžem naučiť svoje dieťa používať technológie v zdravej miere?“

Keď to mám zhrnúť, tak veľký podiel na stopách na psychike každého, či už dieťaťa alebo dospelého, má naša osobnosť, povaha. Ďalej sú to zvládacie stratégie, ktorými disponujeme pre akékoľvek záťažové situácie a lockdown záťažovou situáciou určite je. Takisto je to ovplyvnené schopnosťou relaxovať. Pretože, keď si oddýchne myseľ, sme odolnejší zvládať aj takúto nečakanú situáciu.

V prípade, že deti alebo dospeláci nezvládajú aktuálnu situáciu, je toho na nich veľa a pod., nie je hanbou požiadať o pomoc aj odborníkov. Na mnohých školách sú k dispozícii školskí psychológovia, na ktorých sa deti alebo študenti môžu obrátiť. Dospeláci takisto môžu požiadať o pomoc odborníkov. Dôležité je nehanbiť sa a osloviť psychológov. Dnes už je iná doba a som rada, že naše povolanie sa stáva bežnou súčasťou starostlivosti o seba a svoje zdravie. Pretože duševné zdravie je rovnako dôležité ako to fyzické.

Školská psychologička Paulína Bartková je dostupná pre svojich žiakov a ich rodičov aj počas tohto obdobia, pomocou online konzultácií. Ak vás zaujíma viac informácií o tejto téme, navštívte jej oficiálnu stránku, kde nájdete napríklad odkazy na ďalšie užitočné weby, nielen pre rodičov, zadania na aktivity, ktoré môžete skúsiť vypracovať doma alebo aj článok o tom, ako to zvládnuť doma s rodičmi, počas pandemickej situácie. 

Pozri aj:

Psychológ o spánkovej paralýze: Človek má pri nej strnulú tvár a otvorené oči, môže sa…