Aj keď už od najhoršej tragédie jadrovej elektrárne v dejinách ľudstva ubehlo vyše 30 rokov, na niektorých miestach sú hrozné následky tejto udalosti stále prítomné. A nie je to len okolie elektrárne a zakázaná zóna v okolí mesta Pripjať. Keď černobyľský reaktor explodoval, do ovzdušia vyvrhol obrovské množstvo vysoko rádioaktívneho materiálu. Ten vystúpil do niekoľko kilometrovej výšky, a potom bol smer tohto „mraku smrti“ vydaný na milosť a nemilosť vetrom. Ten ho okrem iného odfúkol aj na sever, nad Škandináviu, kde spolu s dažďom následne padal na zem. Desivé dedičstvo tragédie tak ostáva na niektorých miestach aktuálne aj dnes.

Laponci žijúci v severných oblastiach škandinávskych štátov žili dlhé roky v harmónii s prírodou. Mnohí z nich sa živili lovom voľne žijúcich sobov, ktorých sa v tejto oblasti nachádza pomerne veľké množstvo. Soby predstavovali významný zdroj obživy a Laponci s prebytočným mäsom aj obchodovali. Soby sa tak stali významnou súčasťou laponskej ekonomiky, ale aj kultúry. To všetko sa ale v roku 1986 zmenilo.

Nielen ľudia boli ovplyvnení černobyľskou tragédiou. Keď rádioaktívny mrak zasiahol Škandináviu a za pomoci dažďa sa dostal až do pôdy, tú tak kontaminoval rádioaktívnym materiálom, čím ju doslova otrávil. Fotograf Amos Chapple sa vydal do týchto oblastí, kde sa stretol s pastiermi sobov, snažiacimi sa udržať laponskú tradíciu, ktorá sa za posledných 30 rokov takmer úplne vytratila.

Takto vyzeral reaktor č.4 pár dní po tragédii. Do ovzdušia chŕlil tony rádioaktívneho materiálu, pričom medzi najnebezpečnejšie štiepne produkty patrilo cézium 137.

Vietor a dážď spôsobil, že na Nórsko spadlo asi 700 gramov vysoko nebezpečného a rádioaktívneho cézia. Na obrázku je zachytený grafit v nemčine, ktorý varuje pred rádioaktívnym dažďom.

Rádioaktívny materiál sa dostal do jazier a lesov. Kontaminoval všetko, vrátane voľne žijúcich živočíchov, ale aj rastlín. Rovnako zamoril aj lišajníky, ktoré cézium do seba doslova nasávali. Lišajníky sú ale obľúbenou pochúťkou všetkých sobov.

Lišajníky nemajú koreňový systém a živiny absorbujú zo zrážkovej vody a vzduchu. Preto sa v nich nachádza najviac rádioaktívneho cézia.

Laponská kultúra je so sobmi spojená údajne až 9000 rokov a všetko tu po celú tú dlhú dobu dobre fungovalo. Až kým sa neudiala černobyľská tragédia.

„Následky Černobyľu boli zničujúce“, povedal Chapple. „Pastieri tu žili v súlade s prírodou a zrazu sa ocitli na jednom z najviac zamorených miest na Zemi.“

Po 30-tich rokoch sa podmienky mierne zlepšili. Rádioaktivita cézia poklesla, no lišajníky sú stále veľmi nebezpečné. V roku 2014 museli výskumníci dokonca prerušiť kontrolu sobov kvôli tomu, že lišajníkom sa veľmi darilo, čo ale znamenalo, že všade bolo veľké množstvo rádioaktivity.

Mnohí Laponci ale na soby nezanevreli a aj napriek riziku jedia ich mäso. Každý rok vedci kontrolujú, aké veľké dávky žiarenia do seba dostávajú. Chapple tvrdí, že títo ľudia budú žiť už navždy v tieni černobyľskej tragédie.

Pozri aj: Títo traja muži zachránili celú Európu, ktorá by bez ich hrdinského činu nebola obývateľná ešte 500-tisíc rokov

interez.sk (Matej Mensatoris), businessinsider.com