NASA Earth Observatory images by Jesse Allen, using Landsat data from the U.S. Geological Survey. / Public domain

Sibírsky kráter s prezývkou Pekelná brána skúmajú vedci už od jeho vzniku.

Kráter Batagaika sa začal výrazne rozširovať následkom topiaceho sa permafrostu, ale aj kvôli povodniam, ťažbe horniny a odlesňovaniu okolo roku 1960. Okolie krátera je nestabilné a neustále zosuvy pôdy zapríčiňujú, že sa postupne zväčšuje.

Článok pokračuje pod videom ↓

Kráter sa začal výrazne rozširovať okolo roku 1960

Pre portál BBC sa vedkyňa Kseniia Ashastina z nemeckého inštitútu Maxa Plancka vyjadrila, že za vznik krátera je zodpovedný najmä topiaci sa permafrost. Keď sa ľad premení na vodu, tá odtečie alebo sa vyparí a sedimenty, ktoré už viac nedrží pokope ľad, sa postupne začnú rozpadať. Výsledkom je nerovnomerný obsah ľadu v sedimentoch, a teda nerovný povrch vo forme krátera, píše portál LAD Bible.

Kráter Batagaika (alebo Batagai), známy aj ako Pekelná brána ,je plný zvieracích pozostatkov, ale aj prehistorických fosílií. Vedci veria, že skúmanie krátera a z neho odobratých vzoriek im môže pomôcť lepšie pochopiť prebiehajúce klimatické zmeny. Kráter nachádzajúci sa 660 kilometrov od mesta Jakutsk je jedným z najväčších svojho druhu, na dĺžku meria kilometer a hlboký je viac ako 50 metrov.

Kráter sa však zväčšuje čoraz rýchlejšie a zosuvy pôdy môžu už čoskoro ohroziť neďaleké usadlosti. Senzory, ktoré sú v okolí krátera rozmiestnené, ukazujú, že hranice krátera sa v priebehu jediného roka posunú v priemere aj o 20 až 30 metrov.

Vďaka kráteru skúmajú vedci klimatické zmeny

Klimatické zmeny tento proces rapídne urýchľujú a do atmosféry sa uvoľňujú ložiská plynov (napríklad metánu), ktoré boli tisícky rokov uväznené pod pokrývkou permafrostu. Profesor geológie z univerzity v Sussexe, Julian Murton sa pre BBC vyjadril, že kráter Batagaika prežil bez výrazných zmien už niekoľko oteplení, tie však boli prirodzeného charakteru. Za posledných 50 až 60 rokov je za výrazné zmeny a za oteplenie zodpovedná najmä činnosť človeka.

Vedci odhadujú, že najhlbšie položené vrstvy krátera sú staré približne 650-tisíc rokov, čo z neho činí najstarší kráter v Eurázii a druhý najstarší kráter svojho druhu na svete. Každá vrstva krátera vedcom odhalí istý časový úsek v dejinách. Odborníci dodávajú, že pri skúmaní krátera ich nepoháňa len zvedavosť, ale aj fakt, že v tomto prípade je minulosť kľúčom k budúcnosti. Dúfajú, že ak sa im podarí kráter preskúmať, objavia prepojenie medzi človekom, zvieraťom, vegetáciou a klimatickými zmenami. Ak odhalíme a pochopíme procesy, ktoré sa udiali v minulosti, môžeme sa pripraviť na budúcnosť a prispôsobiť sa.

Uložiť článok

Najnovšie články