Sovietsky zväz sa v snahe o víťazstvo studenej vojny, ktorú viedol proti Spojeným štátom americkým, pokúšal o desiatky šialených technologických vynálezov, ktoré by ich oddelili od zvyšku sveta a dokázali, že sú na špičke inovácií. Jedným z projektov bolo aj tzv. jadrové lietadlo, ktoré sľubovalo nekonečný úspech, no zlyhalo už pri prototypoch. 

Sovieti sa po konci druhej svetovej vojny pustili rovno do ďalšieho konfliktu, no tentoraz nešlo primárne o bojovanie na frontoch. Studená vojna znamenala predbiehanie vo výskume, technológiách, hospodárskej úrovni, vesmírnom programe a vlastne v každej oblasti, v ktorej proti sebe stáli veľmoci v podobe Sovietskeho zväzu a Spojených štátov amerických.

V histórii vynálezov a technologického progresu sa podarilo zostrojiť množstvo užitočných, funkčných a nápomocných strojov. Toto tvrdenie však neplatí na 100 % aj o Sovietoch, ktorých snaha a vidina v tomto odvetví mnohokrát ďaleko predbiehala realitu a fakty. Dokonalým príkladom je napríklad Cár Tank, ktorý mal naháňať hrôzu celému svetu, no po prvej jazde skončil ako kopa šrotu v ruských lesoch.

Podľa plánov určite neskončil ani projekt ekranoplánov, ktorý síce začal nádejne, no všetky dni slávy rýchleho lietadla s vlastnosťami vznášadla skončili s pádom Zväzu a príchodom modernejšej technológie ponoriek. Paradoxne, lietajúce ekranoplány prišli do výroby v 60. rokoch minulého storočia, pričom v rovnakej dobe sa Sovieti prezentovali aj ďalším šialeným návrhom, tzv. jadrovým lietadlom.

Upravený Tupolev, ktorý nemal nájsť konkurenciu

Tupolev Tu-95LAL je technický názov upraveného prototypu lietadla, ktorému v niekdajšom Sovietskom zväze radi hovorili aj Sovietske lietajúce atómové laboratórium. Išlo o upravený model strategického bombardéra Tupolev Tu-95, ktorý si v kódovacom jazyku NATO vyslúžil prezývku Medveď. V podstate šlo o veľké štvormotorové lietadlo, ktoré bolo v prevádzke od roku 1952 a patrilo medzi najhlučnejšie bombardéry, aké kedy lietali.

Stroj z dielne vesmírnej, leteckej a obrannej spoločnosti Tupolev sa prvýkrát objavil na papieri v roku 1955. V tej dobe vydala Rada ministrov ZSSR smernicu o tom, že konštruktéri vojenských bombardérov a veľkých lietadiel by sa mali spojiť s jadrovými vedcami a prísť na to, ako vymyslieť lietajúci stroj s jadrovým pohonom, píše sa v publikácii Soviet Secret Projects: Bombers since 1945.