Milovať vedu, obetovať jej celý svoj život, to je absolútne v poriadku. V mnohých prípadoch sa ale veci vymknú kontrole a zdravému rozumu. Najmä v minulosti, na počiatku vied a skúmania, sa podnikali rôzne šialené experimenty a nápady.

Po dlhšom čase vám opäť prinášame výber tých najzaujímavejších, ale zato nie známych vedcov a ich pokusov. Ak ste predošlé časti ešte nečítali, môžete tak spraviť tu.

Harry Harlow

Psychológ Harry Harlow skúmal v roku 1971 depresívne stavy. Ako testovací subjekt použil opice, u ktorých tento stav vyvolával a slúžili jeho štúdiám. Od matky odňal mláďa a umiestnil ho do tmavej izolovanej miestnosti, kde ich držal po dobu až jedného roka. Počas prvých niekoľkých dní opice len málokedy opustili svoju schúlenú polohu v rohu miestnosti. Počas roka sa dokonca prestali pohybovať a neboli schopné sexuálneho kontaktu. Dva subjekty boli v takej depresii, že odmietali prijímať potravu a vyhladovali sa na smrť.

José Delgado

Profesor fyziológie z univerzity Yale José Delgado vynašiel „Stimoceiver“, čo je implantát, ktorý sa aplikuje do mozgu a dokáže stimulovať emócie a riadiť správanie. Skúmaní pacienti si s týmto implantátom nemohli „pomôcť“ a prežívali umelo vyvolané pocity radosti, potešenia, uvoľnenia a podobne. Keď profesor stimuloval motorickú kôru, mohol donútiť človeka zaťať päsť alebo hýbať rukami.

Zvieratá ovládané na diaľku

V roku 2002 vedci zo State University of New York dokázali ovládať krysy, ktoré boli vzdialené až 500 metrov. Podarilo sa to vďaka mikro elektródam, ktoré boli implantované do mozgov. Dve elektródy stimulovali mozog v časti, kde sa spracovávajú signály z ľavých a pravých fúzikov krysy. Tretia elektróda aktivovala stredisko „potešenia“ tak, že zviera bolo odmenené, keď správne reagovalo na signály elektród. Podobná technológia bola použitá na šváby, holuby, myši a žralokov. V podstate je možné vytvoriť celú armádu zvierat, ktoré dokážeme ovládať.

Milgram experiment

Milgram experiment v roku 1960 preukázal, ako ľahko sa obyčajný človek môže stať zneužívajúcim druhých na základe povzbudzovania. Dobrovoľníci boli požiadaní aby spôsobovali druhému, ktorý „hral“ iný subjekt, stále väčšiu a väčšiu bolesť prostredníctvom elektrošokov, a to aj potom, keď už niektoré subjekty kričali od bolesti alebo dokonca hrali „mŕtveho“. Dobrovoľníci boli neskôr zdesení tým, ako ľahko by spôsobili bolesť inej ľudskej bytosti.

Pokračovanie na ďalšej strane..