Ilustračná fotografia, Unsplash

Na Slovensku vyšla publikácia poskytujúca niekoľko predpovedí toho, ako by mohla vyzerať príroda v našej krajine v polovici storočia.

Klimatická zmena, neudržateľné využívanie prírodných zdrojov, narúšanie prirodzených biotopov a neustály tlak na základné prírodné procesy. Aj taká je realita 21. storočia. Za posledné roky však silnie požiadavka po ekologických a udržateľných riešeniach súčasnej situácie. Ako bude teda vyzerať príroda na Slovensku v polovici tohto storočia?

Článok pokračuje pod videom ↓

Mimoriadne komplikovanú otázku sa v najnovšej publikácii pokúsili zodpovedať vedci zo Slovenskej akadémie vied v spolupráci so Slovenskou agentúrou životného prostredia a Ministerstvom životného prostredia SR. Vo viac ako 100-stranovej publikácii, ktorá je prvá svojho druhu na našom území, predpovedajú, ako bude vyzerať slovenská príroda v roku 2050.

V monografii, ktorá je dostupná online pre kohokoľvek, slovenskí vedci ponúkajú celkom 5 rôznych pohľadov do polovice storočia na stav slovenskej prírody, ale aj spoločnosti využívajúcej potenciál krajiny. Ako budú životné prostredie a biotopy na našom území vyzerať, ovplyvňuje hneď niekoľko faktorov. Jedným z najvýznamnejších sú však konkrétne kroky prijaté k jej ochrane a miera využívania zdrojov a tlaku, ktorý na prírodu vytvárame.

Ilustračná fotografia, Unsplash

Publikácia slovenských vedcov obsahuje štyri scenáre, ktorých podoba sa líši v závislosti od toho, ako budeme pristupovať k ochrane prírody a využívaniu krajiny. Práca tiež obsahuje predikciu toho, v akom stave bude slovenská príroda v prípade, že sa toho veľa od aktuálneho stavu nezmení.

Ak nič nespravíme, zmeny budú nevratné

V prípade, že sa na Slovensku nezmenia aktuálne postoje k ochrane prírody, budú podľa slovenských odborníkov zmeny s najväčšou pravdepodobnosťou nevratné. V publikácii predpovedajú neudržateľný tlak na využívanie prírodných zdrojov, ktorých dôsledkom budú nevratné zmeny na väčšine územia Slovenska. V tomto scenári vedci predpokladajú len čiastočnú adaptáciu na zmenu klímy aj to za cenu vysokých nákladov.

Ilustračná fotografia, Unsplash

Návrat k divokej prírode či „smart ekológia“

V ďalších scenároch vedci opisujú stav Slovenska v oblasti životného prostredia v polovici storočia na základe viacerých faktorov. Publikácia obsahuje štyri takéto scenáre, každý z nich je detailne rozpísaný a pre každý z nich vypracovali odborníci aj SWAT analýzu jeho pozitívnych a negatívnych stránok. Monografia obsahuje tieto scenáre:

  • Tradície. Príroda ako zdroj kultúrnej identity
  • Biodiverzita. Návrat k divokej prírode
  • Ekonomika. Príroda v prostredí voľného trhu
  • Inovácie. Smart využitie ekosystémových služieb

Publikácia rozoberá aj scenár návratu k divokej prírode, ktorej zástancami sú aj viaceré ochranárske združenia či neziskové organizácie, a to nielen na Slovensku, ale na celom svete. Takýto scenár počíta s celospoločenskou zmenou hodnotovej orientácie, kedy nenarušená a divoká príroda nadobúda pre jednotlivca aj spoločnosť mimoriadny význam. Scenár, samozrejme, počíta aj s úlohami štátnych úradov či participácie Európskej únie.

Ilustračná fotografia, Unsplash

Scenár návratu k divokej prírode by podľa predpovedí odborníkov na Slovensku priniesol okrem iného napríklad výraznú polarizáciu územia. Niektoré oblasti by ostali mimoriadne intenzívne hospodársky využívané, iné by napĺňali výlučne prírodný význam. Scenár však nie je taký pozitívny, ako by sme si na prvý pohľad prestavovali. Počíta napríklad s neschopnosťou zabezpečenia dostatku potravín, dreva či iných surovín, získavaných na úkor prírodného prostredia.

Príroda podriadená ekonomike

Monografia obsahuje aj opačný scenár, kedy sa prírodné prostredie plne podriaďuje ekonomickým záujmom spoločnosti. V tomto prípade scenár počíta napríklad so znižovaním rozlohy chránených území, pričom by zrejme platilo, že vstup do národných parkov bude pre návštevníkov spoplatnený. Scenár hovorí aj o nedostatku vody a potrebe budovania nových vodných nádrží.

Ilustračná fotografia, Unsplash

Azda najpozitívnejší je z ponúkaných scenárov ten posledný. Predikcia, ktorá hovorí o smart využívaní ekosystémových služieb hovorí o zelenšej a udržateľnejšej spoločnosti. Podmienkou je však rozsiahla investícia do výskumu a inovácií v oblasti životného prostredia, ako aj dôvera celej spoločnosti a hospodárskych podnikov v prechod na zelené a klimaticky neutrálne hospodárstvo.

Tento scenár hovorí o udržateľnom využívaní prírody sprevádzané budovaním zelenej infraštruktúry a prechodom na zelené hospodárstvo so silným dôrazom na inovácie. Scenár tiež hovorí o nedostatku divokej prírody, napriek tomu, že počíta s rozširovaním prírodných území, ktorých úlohou však bude plnenie ekosystémových služieb.

Ilustračná fotografia, Unsplash

Predikcie slovenských odborníkov o stave prírody v roku 2050 neposkytujú návody ani riešenia. Snažia sa analyzovať možnú situáciu z rôznych uhľov pohľadov a prispieť k diskusii o tom, akou cestou by sa malo Slovensko počas najbližších desaťročí vybrať. Lebo ak chceme v polovici storočia dosiahnuť vopred stanovené ciele, začať musíme čím skôr.

Uložiť článok

Najnovšie články