Odlesňovanie, topenie ľadovcov, rozširovanie púští, vysychanie jazier, rast miest a neustále rozširovanie ľudskej činnosti do miest, ktorým ešte pred rokmi patrili prírode. Svet sa mení, v posledných desaťročiach azda najrýchlejšie v histórii planéty. Vďaka výskumníkom z univerzity Carnegie Mellon v USA a ich interaktívnemu projektu EarthTime môžete konečne zmeny planéty preskúmať vlastnými očami. My sme pre vás vybrali len hŕstku zmien, ktorými prešiel svet a Slovensko za posledné dekády. 

Odlesňovanie – Brazília

Odlesňovanie je globálnym environmentálnym problémom, ktorý v posledných desaťročiach dosahuje neudržateľnú hranicu. Prastaré a prirodzené lesy miznú po celom svete za najmä s cieľom získania poľnohospodárskej pôdy, no i výstavby dopravnej infraštruktúry, priemyselných oblastí či v dôsledku rozrastania miest. Táto negatívna ľudská činnosť najväčšmi ohrozuje brazílsky Amazonský prales.

Rozširovanie miest

Dubaj. Luxusné a megalománske mesto vzniklo v priebehu niekoľkých rokov uprostred púšte. Oveľa skôr však rovnaký príbeh prežilo americké mesto hriechu – Las Vegas. Za posledné dekády pritom ešte poriadne narástlo. Ťažkosti to robí najmä blízkemu jazeru Mead, ktoré zásobuje vodou celú metropolitnú oblasť. Dokedy ešte tlak človeka miestny ekosystém vydrží, to je otázkou budúcnosti.

Miznutie vody

Azda najznámejšie jazero v Iráne – Urmijské jazero stratilo za posledných 40 rokov až 90% svojej vody. Poľnohospodárstvo, priemysel a prehradenie vodných zdrojov, ktoré do jazera privádzali vodu, však spôsobili v tejto lokalite jednu z najmenej známych, no obrovských ekologických katastrof našej Zeme.

Tatry

Kalamita v novembri 2004 zmenila naše veľhory na nepoznanie a Slovákov rozdelila na dva tábory. Kým jedni trvali na tom, že poškodený les sa musí ponechať prírode, iní lobovali za ťažbu kalamitného dreva. Popri ňom však na Slovensku vo veľkom miznú i zdravé lesy a občiansky nátlak na štátne úrady je každým rokom o niečo silnejší. Možno sa v budúcnosti predsa len dočkáme nejakej tej zmeny. Na nižšie uvedených obrázkoch sa môžete pozrieť na zmenu vo Vysokých Tatrách i detailnejší pohľad do Tichej a Kôprovej doliny.

Bratislava

Aj naše hlavné mesto sa v mnohom zmenilo na nepoznanie. Minimálne sa poriadne nafúklo. Za posledné desaťročia (od 1980 – 2016) v nej pribudlo takmer 100-tisíc obyvateľov. Všimnúť si môžete najmä rozšírenie okrajových častí Bratislavy ako napríklad Petržalky, Vrakune či Podunajských Biskupíc.

Predmestia hlavného mesta

Ešte na hranici nového milénia žilo v Chorvátskom Grobe asi 1500 obyvateľov. Dnes ich tu nájdete viac ako 5 500. A to zďaleka nie je jediná obec v blízkosti Bratislavy, ktorá sa za posledné dekády nafúkla niekoľkonásobne. Dôvodom je nielen sťahovanie za prácou do Bratislavy ľudí z rôznych kútov Slovenska ale i proces suburbanizácie s ktorým sa hlavné mesto (i iné veľké mestá na Slovensku) v týchto i budúcich rokoch musia vysporiadať.

Košice

Za posledné desaťročia prežila poriadnu zmena aj metropola na východe Slovenska. I keď by tu vraj nič byť nemalo, Košice sa predsa len poriadne rozrástli. Pri porovnaní si môžete všimnúť vznikajúce sídlisko KVP, no i Ťahanovce či Podhradovú.

Žilina

V roku 1990 mala Žilina takmer 100-tisíc obyvateľov. Práve v tomto období zažila svoj vrchol počtu obyvateľov. Príčinou sú dozaista i zmeny, ktorými mesto v priebehu 80. rokov prešlo. Na záberoch porovnávajúcich Žilinu v rozmedzí niekoľkých desaťročí do očí udrie najmä priemyselný park, ktorý vznikol na pravom brehu Váhu na západnej strane mesta.

Nová Bystrica

Vodná nádrž Nová Bystrica je druhou najmladšou vodnou nádržou na Slovensku (najmladšou je Turček). Postavená bola koncom 80. rokov a celkom zmenila charakter krajiny východne od malej kysuckej obce. Vodou tak boli navždy pochované obce Riečnica a Harvelka. Na druhú stranu sa vytvorila zásobáreň pitnej vody pre Kysuce a Žilinu v objeme až 30 miliónov m³.

Pozri aj: Takto nám na Slovensku miznú lesy. Národný park Nízke Tatry kvôli výrubu možno zrušia a o našich miznúcich lesoch píšu i v zahraničí