Otázku, čo sa deje po smrti, si ľudia kladú odnepamäti. Niektorí veria, že existencia jednoducho končí a po nej nie je nič, iným sa pozdáva myšlienka reinkarnácie a ďalších životov. Súčasťou mnohých kultúr je však aj viera v nebo či peklo. V Turecku nájdete bránu do podsvetia, ktorá dokázala kruto zabíjať. Dokonca aj dnes môže byť nebezpečná.

Ľudia verili v zázračnú moc kňazov

Je možné prejsť bránami pekla a ostať nažive? Starovekí Rimania verili, že áno. Existovalo niekoľko miest, o ktorých verili, že slúžia ako brána do podsvetia, ktoré obývajú zosnulí, a vykonávali tu obetné rituály. Jedným z takých miest je aj jaskyňa, okolo ktorej ľudia vybudovali chrám, keď zistili, že ju môžu využiť vo svoj prospech. Nachádza sa v meste kedysi známom ako Hierapolis na území dnešného Turecka, neďaleko populárnej oblasti Pamukkale. Podľa The Vintage News to bolo miesto s veľkým náboženským významom.

Samotné mesto Hierapolis sa nachádza v jednej z geologicky najaktívnejších oblastí regiónu, pričom už pred 2200 rokmi sa verilo, že tunajšie termálne pramene majú veľkú liečivú silu, informuje web Science. Ľudia z celej ríše, nielen veriaci, sa tu schádzali v nádeji, že sa zbavia najrôznejších bôľov a ťažkostí. Veľké množstvá turistov lákalo toto miesto v dávnej minulosti, no prichádzajú sem aj dnes, aj keď už nie preto, aby si pozreli rituálnu obetu.

Ako píše Science Alert, verilo sa, že človek (zvyčajne kastrovaný kňaz) tu dokáže cez bránu prejsť a vrátiť sa späť bez väčších ťažkostí, no ak sem ako obetu donesie zviera, kozu, ovcu, no hoc aj býka, to zomrie takmer okamžite.

Ako je možné, že brána do podsvetia je aktívna aj dnes?

Zmienky o jaskyni siahajú aj 2200 rokov do minulosti, moderní vedci sa jej však začali intenzívnejšie venovať len nedávno. Samotnej bráne do podsvetia sa hovorilo Plutónova brána alebo Plutonium (Pluto bol starorímsky boh podsvetia). Brána pôsobila vskutku hrozivo. Sálali z nej výpary, ktoré obetované zvieratá veľmi rýchlo pripravili o život. Ľudia sa tomu prizerali sediac na vyvýšených sedadlách arény, ktorá vchod obklopovala. Verili, že výpary sú samotným „dychom smrti“ alebo „dychom Kerbera“, bájneho trojhlavého psa, ktorý mal strážiť vchod do podsvetia.

TIME píše, že ľudia boli z pohľadu na obetu nadšení, akoby sledovali najlepšie predstavenie, aké kedy videli. Grécky filozof Strabón to podľa BBC popisoval ako zážitok, z ktorého mal človek na tele zimomriavky.

Niet sa čo čudovať. Majestátny býk po chvíľke skonal, ak k miestu priletel vrabec, zrútil sa na zem mŕtvy, zatiaľ čo kňaz sa opäť vynoril z oparu, akoby bol nedotknuteľný. Kňazi dokonca predávali malé operence okoloidúcim veriacim a následne ich sotili do jaskyne, aby im ukázali „zázrak“. Bola to vôľa podsvetia? Udial sa skutočne zázrak? Alebo za to mohli nadprirodzené schopnosti kňaza? Ani jedno z toho, vysvetlenie je jednoduchšie, ako by ste si možno mysleli.