Na pohľad jednoduchá hra s jednoduchými pravidlami. Biele figúrky proti čiernym na 64 štvorcových poliach striedavo križujú hraciu plochu s jasným cieľom. Zasadiť kráľovi mat a ukončiť tak celú partiu. Jednoduchá hra v sebe ale ukrýva omnoho viac. Pri príležitosti Medzinárodného dňa šachu si pripomeňme ohromujúci príbeh velikánov tejto disciplíny.

Ak sa pozrieme na zoznam majstrov sveta v šachu, v druhej polovici 20. storočia si môžeme všimnúť jasný vzorec. Najlepších šachových veľmajstrov vychoval Sovietsky zväz a nastupujúce štáty po jeho rozpade. Od roku 1948 do roku 2000 získal titul majstra sveta v šachu jediný človek mimo ZSSR. Bol ním Bobby Fisher z USA, kontroverzný, no geniálny šachista, ktorý sa postaral o rozvoj šachu v západnom svete.

Šachovému svetu tak niekoľko desaťročí kraľoval Sovietsky zväz, v ňom najmä dvaja svetovo známi géniovia, ktorí sa spoločne stretli v ohromujúcich dueloch navždy zapísaných do histórie kráľovskej hry. Anatolij Jevgenievič Karpov držal titul majstra sveta celých 10 rokov. Potom však prišiel Garri Kimovič Kasparov. Ich vzájomný duel trval celé mesiace.

Zrod šachových veľmajstrov

Anatolij Karpov sa narodil v roku 1951 na Urale. Šach sa naučil hrať ako 4-ročný, v 11-tich sa stal kandidátskym majstrom. Vďaka tomu sa dostal na prestížnu šachovú školu Michaila Botvinnika, ktorý napriek tomu o talente Karpova pochyboval. Mladý génius sa ale rýchlo zlepšoval, v roku 1966 o svojom mimoriadnom talente presvedčil potom, ako sa stal najmladším majstrom Sovietskeho zväzu v jeho histórii.

Zanedlho bol Karpov známym po celom svete. Vyhrával juniorské šampionáty, v roku 1970 získal titul šachového veľmajstra, ktorý označuje najlepších svetových hráčov šachu. O štyri roky neskôr sa kvalifikoval na turnaj kandidátov, ktorého víťaz môže na medzinárodnej pôde vyzvať a pripraviť o titul úradujúceho majstra sveta. Karpov turnaj vyhral, Bobbyho Fishera však neporazil. Americký šachista po nesplnení požiadaviek zo strany Medzinárodnej šachovej federácie (FIDA) zápas odmietol. Svet mal preto prvýkrát a zatiaľ naposledy nového majstra po kontumačne vyhratom dueli. Karpov si titul najlepšieho šachistu sveta udržal jedno desaťročie. Nakoniec mu ho vzal len 21-ročný Kasparov.

Garii Kimovič Kasparov pochádza z Baku, hlavného mesta dnešného Azerbajdžanu. Kasparov začal hrať šach v 7-mich rokoch v Dome pionierov po tragickej smrti svojho otca. Ako 12-ročný sa stal vôbec najmladším víťazom juniorov v histórii ZSSR, titul veľmajstra a vstupenku medzi svetovú špičku získal ako 17-ročný. Historická chvíľa prichádza v roku 1984. Kasparov zvíťazí na turnaji kandidátov a v dueli o titul majstra sveta vyzýva svojho večného súpera Karpova.

Disciplína vs. rebélia

Šach bol aj je športom intelektuálov, géniov, no v druhej polovici 20. storočia aj politickým súbojom. Absolútna prevaha sovietskych šachistov ponúkla okrem prestíže aj silný nástroj komunistickej propagandy. Éru len nakrátko prerušil Američan Bobby Fisher, Anatolij Karpov ale zanedlho opäť majstrovský titul získal Sovietom. Politický súboj a konflikty ideológií však pokračovali naďalej.

Karpov bol presvedčeným a disciplinovaným socialistom, miláčikom Moskvy, ikonickým géniom z radu komunistov. Mladý Kasparov bol síce členom Komunistickej strany, jeho názory a presvedčenie však boli radikálnejšie, patril medzi kritikov Kremľu a najmä neskôr zastával demokratickejšie princípy. V roku 1984 sa v legendárnom súboji preto nestretli len dvaja najlepší šachisti, ale aj životní rivali, dve absolútne odlišné osobnosti, ktorých spájala len ich genialita.

Súboj na 5 mesiacov

Majstrovstvá sveta v šachu v roku 1984 odštartovali 10. septembra. V Moskve sa proti sebe stretli 33-ročný držiteľ titulu Karpov a jeho len 21-ročný vyzývateľ Kasparov. Zápas sa hral na šesť víťazných partií, remízy boli ignorované. Karpov a Kasparov boli už v tom čase považovaní zďaleka za najlepších šachistov histórie, k atraktivite stretnutia vo veľkom prispievala aj ich vzájomná rivalita.

Mladý a menej skúsený Kasparov začal zle. Karpov dokázal v priebehu 9 hier získať 4 body. Zdalo sa, že súboj o majstrovský titul bude v podstate rýchly a jednoznačný. Nasledovala ale dlhá séria remíz, ktorú v 27. partii zavŕšil Karpov opäť víťazstvom. Kasparov prehrával 5:0, história na neho mohla zabudnúť. Karpovovi stačilo posledné víťazstvo.

V nasledujúcich 20 partiách ale Kasparov bojuje zo všetkých síl. Mení taktiku, nepúšťa sa do rizikových útokov, vyčkáva na chyby Karpova, ktorí túži po rýchlom a poslednom víťazstve. Taktika sa mladému Kasparovovi osvedčí. Pomedzi remízy získava v 32., 47. a 48. stretnutí tri cenné body. Doťahuje sa na Karpova, vzájomný súboj však v tomto momente trvá už viac ako 5 mesiacov. Anatolij Karpov, ktorý už celé týždne nedokáže svojmu mladému súperovi zasadiť posledný úder a vyhrať celú sériu, stratil od septembra už 10 kg svojej hmotnosti. Obaja sú extrémne fyzicky, no najmä psychicky vyčerpaní. Kasparova ženie dopredu túžba po historickom víťazstve, Karpova okrem únavy ničí neschopnosť získať posledný bod.

A potom prišlo kontroverzné rozhodnutie, ktoré platilo napriek kritike oboch finalistov. Potom ako musel byť Karpovovi v nemocnici podaný kyslík, Medzinárodná šachová federácia rozhodla, že duel medzi Karpovom a Kasparovom anulujú a odložia o niekoľko mesiacov bez vyhlásenia víťaza. Dôvodom mal byť zlý zdravotný stav oboch géniov počas rekordne trvajúceho šachového stretnutia o majstrovský titul. Po 48 partiách bol tak duel, aj po kritike Kasparova a Karpova, ktorí chceli súboj dokončiť, zrušený. Majstrom sveta ostal nakrátko Karpov napriek tomu, že svojho súpera v dodnes najdlhšom šachovom dueli poraziť nedokázal. Podobná situácia sa už nikdy nezopakovala.

Životná partia

Karpov a Kasparov sa teda v spoločnom dueli o titul majstra sveta stretli v septembri 1985. Medzinárodná šachová federácia upravila pravidlá, aby sa situácia spred roka už nemohla zopakovať. Hralo sa na 24 partií, remíza pripísala polbod každému hráčovi, v prípade rovnakého skóre by titul ostal Karpovovi. Podobne ako pred rokom to bol monumentálny súboj najlepších šachistov histórie.

Mladý Kasparov prekvapil svojho súpera hneď v úvode. Po prvých piatich ťahoch nastavil figúrky na šachovnici do pozície, s ktorou sa Karpov ešte nikdy nestretol. Karpov potreboval na prvých 5 ťahov celých 50 minút, taktikou súpera ostal ochromený a úradujúci majster sveta stratil hneď prvú partiu.

Karpov ale dokázal získať 3. a 5. hru, Kasparov neskôr vyrovnal 14. partiou. Tú 16 dodnes odborníci nazývajú Kasparovým vrcholným dielom. Napriek tomu, že mladý génius hral s čiernymi figúrkami, dokázal veľmi rýchlo prebrať iniciatívu. Aktívnym pohybom jazdca hlboko v pozíciách súpera spôsoboval Karpovovi veľké problémy. Ten musel nakoniec obetovať svoju kráľovnú. Kasparov vyhral 16. aj 19. partiu a majstrovi sveta odskočil o dva body. Karpov vyhral 22. partiu, všetko sa teda malo rozhodnúť v tej poslednej.

Karpovovi stačilo poslednú partiu remizovať, Kasparov preto musel do súboja vsadiť všetko, partiu neskôr nazval životnou hrou. Nevyčkával, zvolil otvorenú agresívnu taktiku, ktorá sa mu nakoniec vyplatila. Karpov urobil v 36. a v 40. ťahu osudné chyby, po 42. ťahu bolo po všetkom. Karpov sa vzdal, mladý Garri Kasparov ukradol svojmu rivalovi po jednom desaťročí majstrovský titul a nevzdal sa ho ešte 15 rokov. Stal sa dodnes najmladším majstrom sveta v dejinách šachu.

Rivalita Karpova a Kasparova však pokračovala ďalej. Karpov sa pokúsil získať majstrovský titul späť ešte trikrát. V rokoch 1986, 1987 a 1990 ale proti Kasparovovi vždy tesne prehral. Obaja šachoví veľmajstri sa spoločne stretli ešte v roku 2009 na 25. výročie svojho legendárneho súboja, kde Kasparov dokázal svojho odvekého súpera opäť a tentokrát vysoko poraziť.

Pozri aj:

Nadia Comaneciová bola najlepšou gymnastkou storočia. Na olympiáde predviedla niečo, čo svet športu dovtedy nezažil

chess.com, chess-teacher.com, BBC, The Guardian, Pravda, SME, iDnes, vedelisteze.sk