Kým v niektorých európskych krajinách malo nacistické Nemecko kvalitne rozvinuté siete svojej spravodajskej služby Abwehr, o USA toho veľa nevedeli. Keď koncom roka 1941 Adolf Hitler vyhlásil Američanom vojnu, predstavoval tento fakt pomerne veľký problém a od spravodajcov vyžadoval riešenie. To malo prísť vďaka operácii Pastorius.

Problémy nacistickej tajnej služby v USA

Nacisti sa skutočne v USA roky snažili o vytvorenie spravodajskej siete, ktorá by im dokázala dávať spoľahlivé informácie o západnej veľmoci. Keď sa koncom 30. rokov zdalo, že sa Abwehr v USA uchytil, zasiahla v roku 1938 americká FBI a odhalila rozsiahlu špionážnu skupinu. Z ďalšieho ťažkého úderu sa nacistická špionážna sieť spamätávala po tom, čo jeden z jej členov bol dvojitým agentom a vyzradil totožnosť približne tridsiatich nacistických tajných agentov v USA.

Wilhelm Canaris, šéf tajnej spravodajskej služby, mal plnú hlavu starostí a Hitler na neho tlačil s požiadavkou plánu. Aj napriek veľkému riziku sa napokon schválila na prelome rokov 1941 a 1942 operácia Pastorius – tá podľa History dostala názov na základe postavy Franza Daniela Pastoriusa, ktorý v roku 1683 založil prvé trvalé nemecko-americké osídlenie Germantown v Pensylvánii.

Špeciálny výcvik ôsmich amatérov

Walter Kappe, poručík nemeckej armády, ktorý strávil niekoľko rokov v Spojených štátoch, naverboval anglicky hovoriacich sabotérov. Všetci muži v minulosti v USA istý čas žili, dvaja mali dokonca americké štátne občianstvo. Ako uvádza portál History Blog, regrúti sa zúčastnili výcvikového tábora neďaleko Berlína, kde sa mali učiť vyrábať výbušniny, a tiež získavať informácie o továrňach či dopravných zariadeniach.

Ich úlohou boli teroristické činy práve na miestach, ktoré by oslabili hospodársku a dopravnú infraštruktúru, ale tiež vyvolali paniku a chaos. Okrem toho mali šíriť protivojnovú propagandu a útočiť na podniky vlastnené Židmi. Do spomínaného výcviku sa dostalo osem mužov – konkrétne išlo o Georgea Dascha, Ernesta Burgera, Heinricha Heincka, Richarda Quirina, Edwarda Kerlinga, Herberta Haupta, Hermanna Neubauera a Wernera Thiela. Muži boli rozdelení na dva tímy po štyroch – jednu skupinu viedol Edward Kerling, druhú George Dasch.

Celý výcvikový proces trval len tri týždne a je potrebné zdôrazniť, že vybraní muži boli civilisti. V praxi to znamenalo, že Nemci na tak dôležitú operáciu vybrali a školili ľudí, ktorí so špionážou nikdy nemali nič spoločné.

Kostrbaté vylodenie v USA si všimla pobrežná hliadka

Špióni vyrazili k pobrežiu USA v dvoch ponorkách v máji 1942. Tá prvá sa mala vylodiť na brehoch New Yorku, druhá na Floride. Ako prví dorazili k pobrežiu štyria špióni vedení Daschom, no problémy začali hneď po vylodení. Keď na pláži zakopávali peniaze a arzenál, pristihol ich pri tom mladý člen pobrežnej stráže John Cullen. Neozbrojený mladík bol v šoku z toho, čo videl. George Dasch však k nemu pristúpil a spolu s vyhrážkami dal Cullenovi úplatok.

Ako uvádza Smithosian Magazine, Cullen sa spolu s ďalšími členmi pobrežnej stráže nasledujúci deň na miesto vrátili. Stopy jasne ukazovali miesto, kde nacisti škatule zakopali. Pobrežná stráž v úkryte našla hotovosť, lopaty a príslušenstvo na výrobu výbušnín. Všetkým štyrom členom nacistickej špionážnej posádky sa však podarilo rozpŕchnuť v New Yorku. Bez komplikácií sa rozmiestnenie do určených strategických oblastí podarilo aj druhej štvorke, ktorá sa vylodila na Floride.