Ropa je motorom ekonomiky a rozvoja. Jej prínos je neuveriteľný a život bez jej pomoci by sme si vedeli predstaviť iba ťažko. Pravdou však je, že táto látka, pokiaľ sa s ňou nenakladá tak ako sa má, môže spôsobiť veľké škody na životnom prostredí. To sa ukázalo aj pri havárii ropného tankera Amoco Cadiz pri pobreží Bretónska pred 43 rokmi.
Ropný tanker Amoco Cadiz bola obrovská loď prepravujúca ropu z Perzského zálivu do Európy. Bola dlhá 334 metrov s inštalovaným výkonom vyše 30-tisíc koní. Nešlo vôbec o nejakú starú loď, v prevádzke bola len od mája 1975.
V marci 1978 sa Amoco Cadiz pohla z Perzského zálivu smerom do holandského Rotterdamu. Supertanker bol naplnený 260 miliónmi litrov ropy, ktorú viezol pre ropný koncern Shell.
Jeho plavba sa už pomaly blížila ku koncu a Amoco Cadiz sa plavil okolo Bretónska do prielivu La Manche, ktorým sa chcel dostať až do Holandska. Tam však nikdy nedorazil.
Mimoriadne zlé počasie
16. marca 1978, keď sa naplnený ropný tanker plavil k La Manche, narazil na veľmi nepriaznivé podmienky. Búrlivé počasie a víchrica aj obrovskej lodi, ktorá samá o sebe váži 230-tisíc ton, spôsobila vážne problémy. O 9:45 narazila do lode silná vlna a zistilo sa, že kormidlo prestalo reagovať. To bol prvý problém, ktorým to všetko začalo a najhoršie ešte len malo prísť.
Mechanici sa snažili chybu napraviť. Vtedy ešte nevedeli, že sa odtrhli čapy na prevodovke, čo spôsobilo stratu hydraulickej kvapaliny. Po neúspešných pokusoch bol tanker o 10:20 prehlásený za neovládateľný a bola vyslaná žiadosť o pomoc ostatných okolitým plavidlám.
Pokúšali sa pomôcť, príroda bola silnejšia
O 11:28 reagoval na žiadosť nemecký remorkér. Na miesto dorazil po 40 minútach, avšak kvôli rozbúrenému moru nedokázal supertankeru pomôcť. O druhej popoludní sa podarilo sprevádzkovať vlečné laná, no následne bola operácia kvôli zlým podmienkam prerušená. Konečne sa to podarilo až večer pred deviatou hodinou.
Zavedenie vlečného vedenia bola však napokon zbytočná operácia. Neovládateľný Amoco Cadiz sa aj napriek tomu nedal ovládnuť a zlé počasie silný vietor o sile 10 na Beaufortovej stupnici ho hnal k pobrežiu. Katastrofa sa začala…
260 miliónov litrov ropy skončilo v mori
O 21:04 Amoco Cadiz prvýkrát narazil na plytčinu. Trhlina zaplavila motor a vtedy bolo jasné, že tanker čakajú náročné chvíle. Po polhodine prišiel ďalší náraz do koralovej plytčiny a ten spôsobil roztrhnutie trupu a prúdenie ropy do mora.
Posádka vedela, že tu už nič nezmôže a okolo polnoci bola evakuovaná námorným letectvom Francúzska. Na tankeri ostal iba kapitán spolu s prvým dôstojníkom. Tých napokon evakuovali na druhý deň, 17. marca ráno o piatej.
Tanker totiž svoju trhlinu a únik ropy nebezpečne zväčšoval a hrozilo to, čo nastalo o desiatej hodine dopoludnia. Amoco Cadiz sa rozlomil na dve časti a celý svoj náklad, ktorý činil 1,6 milióna barelov ropy, vypustil do mora pri francúzskom pobreží.
Vojna s ropnou škvrnou
Tanker obsahoval hmotnostne približne 220-tisíc ton surovej ropy a ďalších 4-tisíc ton nafty. Kvôli zlému počasiu nebolo možné z tankera nič odčerpať a celý náklad sa teraz začal šíriť do otvoreného mora. Počas nasledujúcich mesiacov ropa zasiahla 320 kilometrov dlhý úsek francúzskeho pobrežia.
Ropa vsakovala do piesku až do hĺbky pol metra. Medzi postihnuté oblasti patrili aj skalné pláže z ružovej žuly, ako aj obľúbené turistické pláže.
Kombinácia ropy a rozbúreného mora spôsobila, že sa rýchlo tvorila emulzia a vznikla zmes s pekným názvom, ale hrozivými následkami – tzv. „čokoládová pena“. Táto zmes sťažovala čistenie, do ktorého sa pustilo francúzske námorníctvo, civilná bezpečnosť, ale aj dobrovoľníci. Do vojny s ropou sa tak pustili desaťtisíce ľudí.
Niektoré kroky záchrannej operácie spôsobili, že peny sa vytvorilo viac. Francúzske úrady nechceli používať dispergátory, ktoré by tomu zabránili v citlivých oblastiach pobrežia. Ak by sa použili v blízkosti zdroja úniku, peny by vzniklo podstatne menej.
Katastrofálne následky pre živočíchy
Následky ekologickej katastrofy, ktorú Amoco Cadiz spôsobil, sa začali prejavovať pomerne rýchlo. Dva týždne po úniku sa na breh vyplavili milióny kusov mŕtvych mäkkýšov, morských ježkov a ďalších živočíchov žijúcich na dne.
Ochranári napočítali 20-tisíc mŕtvych vtákov a úmrtnosť ustríc bola odhadnutá na 9 000 ton. Ulovené ryby mali výraznú chuť ropy a boli posiate kožnými deformáciami a nádormi. Populácia ostnatokožcov či malých kôrovcov úplne vymizla.
Aktuálne aj viac ako po 50. rokoch
Jedenásť dní po havárii sa francúzske námorníctvo rozhodlo do vraku umiestniť nálože a Amoco Cadiz tak pochovať na dne mora. Problém s čistením spôsobovalo pretrvávajúce nepriaznivé počasie a skutočné čistiace operácie sa začali až po dvoch týždňoch.
Mnohé oblasti sa napokon podarilo vyčistiť a zozbieralo sa približne 100-tisíc ton ropných produktov. V niektorých oblastiach však bolo možné nájsť asfalt aj po niekoľkých rokoch od katastrofy a aj dnes sú v niektorých oblastiach stále viditeľné olejové sedimenty. Na mnohých plážach je tiež vrstva vsiaknutej ropy pochovaná pod vrstvou piesku.
Príroda sa však na niektorých miestach pozviechala a do mora sa začal vracať po čase pôvodný život. Jazva na životnom prostredí však pretrváva.
Škody boli v roku 1978 odhadované na 250 miliónov dolárov. Francúzska vláda predložila súdom v USA, keďže tanker patril americkej Amoco Corporation, pohľadávku vo výške so zohľadnením inflácie až 1,6 miliardy dolárov. Americký sud rozhodol, že Amoco je zodpovedné za škodu a má sa za ňu zodpovedať. O sume sa následne viedli ďalšie súdy a po 14 rokoch od katastrofy Amoco vyplatilo Francúzsku odškodné vo výške 200 miliónov dolárov.
V čase tragédie to bola jedna z najhorších ropných katastrof. Nanešťastie, nasledujúce roky ukázali, že katastrofa Amoco Cadiz bola síce veľká a hrozná, no bola iba jednou z mnohých, ktorým musela naša planéta neskôr odolávať.
Nahlásiť chybu v článku