Krajina bola domovom šiestich ľadovcov na pohorí Sierra Nevada de Mérida. Do roku 2011 päť ľadovcov zmizlo a zostal len Humboldt, známy aj ako La Corona. Podľa predpokladov malo trvať minimálne ďalšie desaťročie, kým zmizne.
Zmenšil sa však natoľko, že bol vedcami prekvalifilovaný na ľadové pole. Venezuela sa tak stala prvou krajinou, ktorá v modernej dobe prišla o všetky ľadovce, píše The Guardian.
Obrovská strata
Ľadovec Humboldt sa roztopil rýchlejšie, ako vedci predpokladali. Jeho plocha je aktuálne menšia ako 2 hentáre.
„Iné krajiny prišli o ľadovce pred niekoľkými desaťročiami po skončení malej doby ľadovej. Venezuela je pravdepodobne prvá, ktorá ich stratila v modernej dobe,“ obáva sa klimatológ a historik počasia Maximiliano Herrera, ktorý vedie online kroniku extrémnych teplotných záznamov.
Podľa Luisa Daniela Llambiho, ekológa programu Adaptation at Altitude, spomínaný ľadovec nemá akumulačnú zónu a stráca povrch bez dynamiky akumulácie alebo expanzie.
Za obrovskými zvratmi a topením ľadovcov môže byť podľa odborníkov aj klimatický fenomén El Niño.
„V andskej oblasti Venezuely bolo niekoľko mesiacov s mesačnými anomáliami +3 až +4 °C nad priemerom od rokov 1991 až 2020, čo je v týchto šírkach výnimočné,“ uviedol Herrera.
Ako ďalej dodáva britský denník, venezuelská vláda v rámci pokusu záchrany posledného ľadovca nainštalovala tepelnú prikrývku. Chcela tak zabrániť ďalšiemu topeniu, podľa vedcov to však bola zbytočná snaha.
„Strata La Corony znamená oveľa viac než stratu samotného ľadu. Znamená to, že sme prišli o mnohé ekosystémové služby, ktoré ľadovce poskytujú, od jedinečných mikrobiálnych biotopov po prostredia s významnou kultúrnou hodnotou,“ povedala glaciologička Caroline Clason.
Podľa vývoja klímy to však vyzerá tak, že pri Venezuele katastrofy nekončia. Ďalšími v poradí sú podľa Herreru Indonézia, Mexiko a Slovinsko, kde v posledných mesiacoch zaznamenali rekordné teplo, čo mohlo urýchliť ústup ľadovcov.
Nahlásiť chybu v článku