Ruský minister obrany Andrej Belousov vyznamenal kapitána korvety Soobraziteľnyj (trupové číslo 531) za jeho „zručné a rozhodné konanie“. Išlo o incident z pondelka, keď odpálil signálne svetlice na dánsky vojenský vrtuľník v Baltskom mori. TASR o tom píše podľa vyhlásenia ruského ministerstva.
správy od nás budete mať ako prví.
Kapitán, ktorého meno ministerstvo nezverejnilo, dostal medailu „Za odvahu“, ktorá sa môže udeliť opakovane. V júli ako veliteľa lode označil ruský denník Svobodnaja Pressa gardového kapitána 2. stupňa Sergeja Demidoviča. Denník vtedy písal o májovom incidente, keď korveta pomohla vo Fehmarnskom prielive Baltského mora tankeru Kira K z tzv. tieňovej flotily.
Pokúšala sa ho sprevádzať loď Greenpeace s novinármi a politikmi na palube a potom k nemu plávala loď Bayreuth nemeckej pobrežnej stráže. Ako v stredu pri oznámení vyznamenania uviedlo ruské ministerstvo, „korveta Soobraziteľnyj 14. septembra o 14.22 h plnila úlohy v neutrálnych vodách v juhozápadnej časti Baltského mora“. S cieľom zabrániť provokácii dánskeho vrtuľníka sa veliteľ rozhodol vystreliť dve červené svetlice, načo vrtuľník opustil oblasť, v ktorej sa nachádzala ruská bojová loď.
Dánsky minister obrany Jeppe Bruus v utorok obvinil korvetu, že sa vôbec nepokúsila kontaktovať vrtuľník, ktorý sa len tesne vyhol svetliciam. Uviedol, že vrtuľník počas letu po obvyklej trasu chcel odfotografovať korvetu v rámci rutinnej operácie. Rusko „zvýšilo svoju ochotu riskovať, pokiaľ ide o to, ako ďaleko je pripravené zájsť,“ povedal Bruus pre agentúru Reuters.
Dánsko si predvolalo kvôli incidentu ruského veľvyslanca v Kodani Vladimira Barbina. Ten okrem iného tvrdil, že Dánsko odmietlo návrhy Moskvy na podpísanie dohody o námornej doprave a vzdušnom priestore, ktorá by mohla pomôcť predchádzať budúcim incidentom.
Dánska premiérka Mette Frederiksenová obvinila Rusko zo snahy „zasiať strach a svár“ a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová to označila za súčasť „širšieho vzorca ruskej agresie a provokácie voči Európe“. Dánske prielivy sú pre obchodné a vojenské lode hlavnou námornou trasou pre plavbu do a z Baltského mora. Prúdi tadiaľ aj veľké množstvo ropy prostredníctvom tzv. tieňovej flotily, ktorú Kremeľ používa na obchádzanie západných sankcií.
Napätie medzi Ruskom a NATO
Medzi Ruskom a NATO to pritom v poslednej dobe mimoriadne vrie. Predstaviteľ NATO v stredu odmietol tvrdenie Ruska, že obranná aliancia spochybňuje zistenia Nemecka týkajúce sa dronu nájdeného na letisku v Lipsku, ktorý bol naložený výbušninami. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
„Tvrdenie ruskej spravodajskej služby, že NATO nenašlo žiadne dôkazy o ruskej účasti na incidente s dronom v Lipsku, je absurdné,“ uviedol nemenovaný predstaviteľ pre agentúru DPA. Dodal, že odborníci NATO na spravodajské služby, rovnako ako ich nemeckí kolegovia, dospeli k záveru, že za hybridným útokom zo 4. augusta stojí Rusko.
„Rusko má preukázateľnú históriu pokusov o destabilizáciu členských krajín aliancie a snáh odradiť nás od podpory Ukrajiny,“ povedal predstaviteľ. Opísal konanie Ruska ako bezohľadné a nebezpečné a uviedol, že NATO sa nenechá odradiť od ďalšej podpory Ukrajiny.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí predtým vo svojom príspevku zverejnenom na platforme X napísalo, že spravodajské služby NATO nenašli žiadne dôkazy o zapojení Ruska do incidentu v Lipsku a že informácie naopak poukazujú na „ukrajinské prepojenie“, pričom citovalo ruskú zahraničnú spravodajskú službu.
Dron, ktorý bol vybavený výbušninami, objavili večer 4. augusta v areáli letiska Lipsko/Halle, v blízkosti ukrajinského nákladného lietadla Antonov An-124. Nemecká vláda sa domnieva, že išlo o pokus o ruský útok.
Nahlásiť chybu v článku