O väznici Petak, ktorá je podľa denníka Washington Times prezývaná aj „ruský Alcatraz“, sa v médiách hovorí ako o jednej z najstrašnejších na svete. Jej hrôzy ale nespočívajú vo fyzickom mučení ľudí, ale predovšetkým v tom psychickom, ktoré tu zažívajú. Desivou vidinou budúcnosti väzňov, ktorí sa sem dostali, je aj fakt, že ju podľa portálu iDNES ešte nikto živý neopustil.
V článku sa dozviete aj:
- kde sa väznica Petak nachádza;
- v akých podmienkach tu väzni žijú;
- v čom spočíva ich najväčšie trýznenie;
- aké dostávajú tresty za porušenie pravidiel;
- čo o mieste povedali britský novinár a psychologička, ktorí ho navštívili.
Vznikla ako náhrada za trest smrti
Väznica Petak (nazývaná aj Vologodskiy Pyatak či Pyatak) s najprísnejším strážením leží na opustenom ostrove Ognenny ostrov, čo v preklade znamená „Ohnivý ostrov“. Nachádza sa približne 400 kilometrov od Moskvy v obklopení jazera a uprostred ničoho. Jediný možný spôsob, ako sa sem dokáže človek dostať, je loď. Hovorí sa, že spomínané väzenie s neslávnou povesťou je domovom približne pre 200 väzňov. V minulosti ale toto miesto slúžilo na iné účely.
iDNES vysvetľuje, že už v roku 1517 na ostrove vznikol kláštor, v ktorom žili pravoslávni pustovníci odriekaním radostí svetského života. To sa ale zmenilo o 400 rokov neskôr, kedy tu Stalin vybudoval trestanecký tábor pre tých, ktorí sa postavili proti revolúcii.
Od roku 1996 sa v krajine zmenili pravidlá trestu smrti a vyzeralo to, že väzňom, na ktorých tento osud čakal, svitla nádej. Petak sa stal akousi ruskou náhradou za trest smrti a mohol síce na prvý pohľad vyzerať ako vykúpenie, no pobyt v tejto väznici nie je ani zďaleka žiadnou výhrou. Podľa toho, čo spoza jej múrov uniklo na verejnosť, tu vládnu kruté pravidlá a väzni zažívajú psychické utrpenie, ktoré ich zmení na nepoznanie.
22,5 hodín sú zatvorení v celách
All That’s Interesting spomína, že väzni trávia vo svojich celách zatvorení väčšinu dňa a majú zakázané návštevy. Takže, ak by ich aj niekto z blízkych chcel prísť pozrieť, môže tak urobiť iba výnimočne, a to dvakrát do roka. Zvyšok sú väzni izolovaní od sveta a kontaktu.
Sú držaní vo svojich celách 22,5 hodín z dňa. Výnimkou je hodina a pol, ktorú môžu tráviť na dvore. Tieto „vychádzky“ si nepredstavujte, ako ukazujú napríklad americké filmy. Väzni sú pri nich zatvorení v klietke, v ktorej sa môžu maximálne prejsť. Iba dodáme, že ani toto „vyvetranie sa na čerstvom vzduchu“ nemusí byť vôbec príjemné, vzhľadom na mrazivé teploty, ktoré tu vládnu. A má to ešte jeden háčik.
Podľa českého iDNES musí väzeň počas svojho pobytu na vzduchu mať po celý čas ruky vystrčené nad hlavou k železným mrežiam, ktoré sa tu nachádzajú. Skúste si predstaviť, držať ruky vzpriamené celých 90 minút. Ak to väzeň nezvládne, zostáva zatvorený v cele.
Zima, zápach a zlá hygiena
Cely majú od luxusu ďaleko. Ide o malé stiesnené priestory o veľkosti 8 metrov štvorcových so stropom dosahujúcim iba 180 centimetrov. To znamená, že ak sa sem dostane vyšší väzeň, ani sa poriadne nevystrie. K tomu všetkému ich obklopujú betónové múry, ktoré na príjemnej atmosfére či teple nedodajú. Priemerná teplota na tomto mieste je 11° C, čo je približne polovica z priemernej izbovej teploty u nás.
Dodržiavanie hygieny tu v podstate neexistuje. Namiesto toalety väzňom slúži vedro, ktoré nemusí byť pravidelne vyprázdňované. Dlhé hodiny teda trávia v šere a zápachu nielen svojich, ale aj výkaloch ďalších väzňov.
Okrem toho ich môžu postihnúť ďalšie tresty. Ak sa väzeň rozhodne porušiť niektoré z pravidiel, 15 dní musí stráviť zamknutý v tmavej miestnosti s kovovým vedrom. Nenachádza sa v nej navyše žiadna posteľ, maximálne drevené bidlo, na ktoré si môže sadnúť.
Z ostrova je útek nemožný
Ak by sa náhodou niektorý z držaných väzňov aj pokúsil utiecť, pravdepodobne by sa ďaleko nedostal, respektíve by tento nápad pre neho nemal dobrý koniec.
Vasilij Smirnoff, bývalý hlavný dozorca, podľa webu All That’s Interesting pre The Daily Telegraph uviedol, že ak by sa snažili z väznice prekopať, prekážkou im bude voda. Ak by bolo jeho plánom preplávať jazero, nebol by dostatočne rýchlym, čakala by na neho smrť.
Žijú v zúfalstve, dochádza k zmene ich osobnosti
Najväčšia krutosť väznice Petak spočíva v tom, že väzňov dokáže psychicky zničiť. Potvrdzuje to aj niekoľko svedectiev ľudí, ktorí dostali možnosť pozrieť sa za jej múry.
Jedným z nich bol britský novinár Julius Strauss, ktorý potvrdil, že to, čo sa o tomto mieste hovorí, je pravda. „Režim zväzuje a ohýba ľudskú myseľ natoľko, že väzni žijú v stave neustáleho nepokoja a zúfalstva,“ cituje jeho slová iDNES.
Pozrieť sa za brány Petaku podarilo aj psychologičke Svetlane Kiselyovej. All That’s Interesting s odvolaním na The Daily Telegraph uvádza, že opísala, ako toto miesto ľudí ničí.
„Prvých približne deväť mesiacov sa adaptujú na podmienky. Po troch či štyroch rokoch dochádza k zmene ich osobnosti,“ povedala a dodala, že nie je možné, aby niekto strávil na tomto mieste 25 rokov bez toho, aby sa psychicky nezničil.
Nahlásiť chybu v článku