Seizmické stanice v Nórsku, Švédsku a Fínsku zaregistrovali v pondelok dve explózie blízko miest únikov z plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2. Za únikom plynu do mora a výrazným poškodením konštrukcie rúry má byť cielený útok, pričom zainteresované strany už spustili rozsiahle vyšetrovania.
Projekt Nord Stream predstavuje sústavu podmorských plynovodov, ktorou je cez dno Baltského mora privádzaný zemný plyn z Ruska do Nemecka. Pôvodný plán na výstavbu vznikol ešte v roku 1997, pričom samotný proces konštrukcie sa začal až v apríli 2010.
Nord Stream mal byť veľkou pomocou
Aj keď mal Nord Stream vyriešiť množstvo problémov a zvýšiť energetické zabezpečenie nielen dvoch, ale viacerých štátov, od samého začiatku sa s ním spájalo množstvo kontroverzií. Nemecko a Rusko vybudovali prvú sústavu dvoch potrubí, ktoré viedli priamo z ruskej strany na tú nemeckú. To však vadilo štátom ako Ukrajina, Poľsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko či pobaltským krajinám.
Nemci s Rusmi mali týmto projektom porušiť niekoľko ekologických predpisov a zároveň pripravili uvedené štáty o rôzne tranzitné poplatky. Okolité štáty sa tiež hnevali, že zostanú „odrezané“ od prívodu zemného plynu. Projekt sa aj napriek tlaku zrealizoval a Nord Stream 1 spustili v roku 2011, uvádza Politico.
V roku 2015 prišla požiadavka na vybudovanie ďalšej sústavy potrubí, ktorú spôsobil zvýšený dopyt Nemecka po ruskom plyne. Na výstavbe sa podieľala aj rakúska spoločnosť OMV, pričom aj v tomto prípade vyvolal plán výstavby veľkú kritiku.
Kritizovali ho najmä USA
Na strane kritikov tentokrát stáli Spojené štáty americké, ktoré uvalili na Rusko viaceré sankcie. Tie sa však týkali aj viacerých európskych firiem. Za tieto sankcie dostali USA kritiku aj od Nemecka či Európskej únie, keďže v hre bola európska energetická stabilita.
So stavbou Nord Stream 2 sa teda pokračovalo až do septembra roka 2021, kedy ruská strana oznámila dokončenie potrebných prác. Plná prevádzka potrubí sa však nemohla rozbehnúť z viacerých dôvodov. Najdôležitejším bodom v jeseni 2021 bolo, že dcérska spoločnosť Gazpromu na dodávku plynu nespĺňala európske kvóty, pričom do karát hral aj stupňujúci sa tlak na východnej hranici Ukrajiny, píše Bloomberg.
Explózia, sabotáž a medzinárodný terorizmus
Nord Stream bol vždy pod istou mierou kritiky, keďže niektoré štáty varovali Nemecko aj Európsku úniu, že v prípade narušenia vzťahov s Ruskom môže vzniknúť veľmi nepríjemná až katastrofická energetická situácia. K oficiálnemu spusteniu druhej sústavy potrubí ani nedošlo, keďže nemecký kancelár Olaf Scholz ihneď po vstupe ruských vojsk na územie Ukrajiny zastavil schvaľovací proces.
26. septembra zaznamenali výrazný pokles v tlaku trubíc a následné poškodenie plynovodov v ekonomických zónach Dánska a Švédska. Seizmológovia neskôr potvrdili poškodenie na troch miestach potrubia, ktoré mali spôsobiť explózie. Vo štvrtok (29. septembra) informovala švédska strana o štvrtom mieste narušenia, informuje agentúra SITA. Prvotné náznaky smerovali k scenáru, že porušenie spôsobilo zemetrasenie v oblasti.
„Veľmi dobre vieme, ako vyzerá podvodný výbuch. A v tomto prípade nie je pochýb o tom, že to nie je zemetrasenie,“ povedal švédsky seizmológ Björn Lund. Aj keď ani jedno potrubie Nord Stream 1 a 2 nebolo v tom čase v prevádzke, plyn sa tam nachádzal. Poškodenie však zaručilo, že do Európy sa pred zimou nedostane cez Nord Stream už žiaden plyn.
Leyenová cíti sabotáž
K incidentu sa ihneď vyjadrili aj zúčastnené strany. Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová označila tieto činy za dôsledky sabotáže. „Akékoľvek úmyselné narušenie aktívnej európskej energetickej infraštruktúry je neprijateľné a povedie k čo najráznejšej reakcii,“ uviedla von der Leyenová na Twitteri a dodala, že podľa nej je teraz prvoradé vyšetrenie incidentov.
Rusko hovorí o medzinárodnom terorizme
Ruská federálna bezpečnostná služba (FSB) začala vyšetrovať úniky plynu z plynovodov Nord Stream ako „medzinárodný teroristický čin“, oznámila v stredu ruská prokuratúra. Plynovody Nord Stream sa totiž v posledných mesiacoch stali stredobodom geopolitického napätia, keď Rusko prerušilo dodávky do Európy. Pravdepodobne ide o odplatu za západné sankcie uvalené na Moskvu po napadnutí Ukrajiny, čo však nie je potvrdené.
Podľa CNN ešte začiatkom tohto týždňa videli na miestach, kde dochádza k úniku plynu, ruské lode. Zatiaľ podľa bezpečnostných expertov nie je možné určiť, či prítomnosť ruských plavidiel akokoľvek súvisí s poškodeniami plynovodov, ktoré podľa všetkého spôsobila sabotáž vykonaná pomocou výbušnín umiestnených pod hladinou mora.
Špekulácie o lodiach podporujú teóriu, že ak išlo o ruský útok, pravdepodobne bol prevedený potápačmi alebo podmorskými dronmi.
Kde je pravda?
Podľa viacerých odborníkov na energetiku môže ísť v tomto prípade o sabotáž. Najpravdepodobnejšie scenáre prisudzujú útok Rusku, alebo Spojeným štátom americkým. Podľa portálu Pravda, ktorá cituje odborníka z Ruska, bude kľúčové najmä jedno zistenie.
„Ak explózia prišla zvonku, tak ju spôsobila nejaká sabotážna skupina alebo podmorské zariadenie,“ povedal Krutichin pre Deutsche Welle. „Ak výbuch nastal vnútri potrubia, potom to bol Gazprom,“ dodal expert, podľa ktorého by ruský energetický gigant „mohol ľahko poslať niečo, čo technici nazývajú prasa – robota, ktorý prenikne dovnútra potrubia,“ povedal Michail Krutichin.
Otázkou tiež ostáva, prečo by Rusi ničili projekt, do ktorého vložili desiatky miliárd eur. Krutichin dodáva, že Nord Stream sa pre Rusov stal geopoliticky zbytočný, pretože Rusi ich postavili s úmyslom zbaviť Ukrajinu štatútu tranzitnej krajiny, aby na ňu mohli zaútočiť bez obáv z prerušenia dodávok plynu odberateľom v Európe.
Ale keď po ruskej invázii vo februári 2022 Európania odolali pokušeniu spustiť Nord Stream 2 (ktorý bol pripravený na prevádzku, ale nebol spustený pre európske sankcie), význam baltských plynovodov sa prakticky rozplynul.
V súčasnosti sa rieši najmä to, že ak išlo o útok, či ho spôsobili potápači, míny, vnútorné narušenie alebo iný vonkajší vplyv. Ako informovali dánski a švédski ministri, do hĺbky približne 80 metrov, kde sa potrubie nachádza, bude možné vstúpiť možno až o 7 dní.
Nahlásiť chybu v článku