Nie, nezdalo sa nám to a nie, titulky v médiách nepreháňali. Rok 2019 bol skutočne rokom ohňa, ktorý sužoval regióny naprieč celou planétou, znečisťoval ovzdušie, premieňal krajinu na popol a ohrozoval zdravie jej obyvateľov. A síce požiare nie sú v prírode ničím výnimočným, tento rok predsa len boli. Bolo ich priveľa, boli intenzívnejšie, ničivejšie a musíme si na to zvykať.
Rok v ohni znie názov tlačovej správy európskej inštitúcie Copernicus Atmosphere Monitoring Service (CAMS), ktorá monitoruje aktivitu požiarov po celom svete a pravidelne vyhodnocuje ich dôsledky.
„Pre CAMS to bol z pohľadu monitorovania požiarov veľmi rušný rok. Počas celého roka sme pozorne sledovali intenzitu požiarov a dymov, ktoré vypúšťajú a niekoľkokrát sme zachytili výnimočnú požiarnu aktivitu a to dokonca aj na miestach, pre ktoré sú „obdobia požiarov“ typické,“ hovorí v tlačovej správe pracovník CAMS Mark Parrington.
Lesné požiare môžu byť zodpovedné za oveľa väčšie znečistenie ovzdušia ako priemyselné aktivity. Okrem oxidu uhličitého totiž smog z požiarov obsahuje aj zmes častíc, ktoré môžu mať priame negatívne dopady na zdravie človeka ako aj na stav prirodzených ekosystémov. Z údajov CAMS sa do ovzdušia v dôsledku požiarov od 1. januára do 30. novembra 2019 uvoľnilo 6 375 megaton CO2.
Kým najsledovanejšie boli požiare v Amazónii, v Indonézii, Austrálii či za severným polárnym kruhom, výrazný podiel na znečistení ovzdušia a ohrození životného prostredia mali aj menej známe požiare v Kolumbii, Venezuele, Sýrii či v Mexiku. Všetky monitorované požiare CAMS môžete vidieť na mape v nižšie priloženom videu.
Požiare v Sýrii
V Sýrii sa požiare objavili na jar a začiatkom leta a v krajine postihli rozsiahle územia poľnohospodárskej pôdy, čo malo za dôsledok najmä obavu o potravinovú bezpečnosť niekoľko rokov trvajúcej vojny sužovaných obyvateľov. Podľa CAMS bola aktivita požiarov v Sýrii výrazne nad priemermi v období rokov 2003-2018. Hlavným dôvodom boli najmä vysoké teploty a sucho, ktoré prispeli k rýchlemu rozšíreniu požiarov do rozsiahlych oblastí.
Požiare za severnou polárnou kružnicou
Horelo na Sibíri, v Grónsku, na Aljaške. CAMS počas leta monitorovala viac ako 100 rozsiahlych požiarov v oblasti za severným polárnym kruhom, ktoré spoločne do ovzdušia vypustili viac ako 180 megaton CO2. Aj keď si krajinu za 66. rovnobežkou predstavujeme zväčša inak, požiare sú pre tieto regióny každoročnou záležitosťou. Napriek tomu sa vedci zhodujú v tom, že ich tohtoročná aktivita bola prekvapivo vysoká.
Indonézske požiare
Tohtoročné obdobie požiarov v Indonézii patrilo k najintenzívnejším za posledné dve desaťročia. Na indonézskych ostrovoch však príčinou požiarov nie je iba počasie a silnejúce dôsledky klimatickej zmeny. V nemalej miere sa na celkovej produkcii viac ako 700 megaton CO2 podieľa aj úmyselné vypaľovanie miestnych dažďových lesov pre získanie poľnohospodárskej pôdy.
Požiare v austrálskej buši
Austrálske peklo odštartovalo v septembri a stále trvá. Odhadnúť preto ich celkový rozsah a dosah na ovzdušie je stále predčasné. Už teraz však monitorovanie austrálskych požiarov hovorí o ich bezprecedentnom rozsahu, celkový obraz katastrofy zosobňujú fotografie Sydney zahalenej toxickým smogom. Pre Austráliu bude možno rok 2019 v oblasti požiarov zlomový, nič však nenasvedčuje tomu, že by krajina chcela s problémom klimatickej zmeny aktívne bojovať.
Požiare v najväčšom dažďovom pralese
Symbolom lesných požiarov v roku 2019 sa stal Amazonský prales. Smog zo srdca dažďového pralesa sa dostal až k pobrežným mestám a sociálne siete opäť zamorili fotografie katastrofy, ktorá je k ľuďom oveľa bližšie, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Ani pre vlhký juhoamerický prales nie sú požiare ničím výnimočným. Prekvapivá je však opäť intenzita a rozsah, a v tomto prípade aj globálny dopad, na cyklus uhlíka, ktorý môže oheň v Amazonskom pralese spôsobiť.
Nahlásiť chybu v článku