Zdá sa nám, že život ide prirýchlo, 24 hodín denne nám často nestačí. Mohlo by však byť aj horšie. Zem totiž kedysi dávno rotovala rýchlejšie a jeden deň tak trval ešte o čosi menej. Dôkazy o tom priniesol 70 miliónov rokov starý schránkovec z ománskej púšti.
Bolo podstatne teplejšie a dni trvali kratšie. Také sú závery štúdie Americkej geofyzikálnej únie po skúmaní 70 miliónov starej fosílie vyhynutého schránkovca. Výskum tak ukazuje, že od čias dinosaurov sa deň na Zemi predĺžil približne o 30 minút, informujú vedci v tlačovej správe.
372 dní
Pred 70 miliónmi rokov sa Zem otáčala okolo vlastnej osi rýchlejšie ako dnes, hovorí nový výskum geofyzikov. Za rok sa Zem otočila 372-krát, jeden deň tak trval približne 23 hodín a 30 minút. Vedci tento údaj zistili na základe novej metódy skúmania rastových krúžkov na schránke lastúrnikov. S použitím laserov tak teraz dokážu vidieť dávnu históriu detailnejšie ako doposiaľ, keď vo výskume využívali mikroskopy.
Vedci počas výskumu skúmali schránku dnes už vyhynutého druhu lastúrnika. Tú objavili v hornatej púštnej oblasti v Ománe, kde sa pred 70 miliónmi rokov nachádzalo plytké tropické more. Živočích sa podľa znakov na svojej schránke dožil veku 9 rokov, celý druh mal podľa vedcov vyhynúť pred 66 miliónmi rokov v rovnakom období, ako z povrchu Zeme zmizli dinosaury.
Schránka lastúrnikov na sebe zanecháva znaky o tom, ako rýchlo v priebehu života živočícha rástla. Predstaviť si to možno ako letokruhy na kmeni stromov. S pomocou laserovej metódy dokázali vedci tieto znaky prečítať a vyrátať, že deň na Zemi trval pred 70 miliónmi rokmi kratšie ako v súčasnosti. Zo skrytých znakov na schránke sa odborníci vedia tiež detailnejšie pozrieť na klimatické podmienky, ktoré na Zemi v minulosti panovali.
„V podstate sa môžeme pozrieť na to, ako vyzeral konkrétny deň pred 70 miliónmi rokov. Je to úžasné,“ komentuje závery vedúci výskumu Niels de Winter z bruselskej univerzity Vrije. Klimatické rekonštrukcie doposiaľ poskytovali len dlhodobé opisy v rozmedzí tisícok či desiatok tisícov rokov, teraz sa vedci môžu pozrieť na dávnu minulosť aj v krátkodobom horizonte.
Oceán so 40°C vodou
Chemická analýza schránky lastúrnika tiež ukázala, že teplota oceánov a morí v období neskoršej kriedy bola podstatne vyššia ako sa doposiaľ predpokladalo. Počas leta mala voda dosahovať až 40°C, pričom počas zimy teplota klesala len k 30°C. Podľa de Wintera sa letné teploty zrejme blížili k fyziologickým limitom mäkkýšov, medzi ktoré patria aj lastúrniky.
Analýza lastúrnika tiež ukazuje, že škrupina rástla počas dňa omnoho rýchlejšie ako počas noci. Podľa odborníkov je to dôkaz toho, že schránka zrejme obsahovala fotobionty a teda fotosytnetizujúce časti. Doposiaľ sa o takejto teórii iba špekulovalo, najnovší výskum konečne prináša prvé dôkazy.
Ani to, že dni boli v minulosti kratšie ako dnes nie je pre vedcov žiadnou novinkou. Najnovší výskum však poskytuje doposiaľ najpresnejší odhad konkrétnej dĺžky dňa pred niekoľkými desiatkami rokov. Dĺžka roka bola aj v minulosti konštantná, menil sa len počet jednotlivých dní. Dni sa v podstate predlžujú neustále. Spomaľovanie rotácie Zeme spôsobuje trenie vznikajúce odlivom a prílivom v dôsledku gravitácie Mesiaca. Ten sa od Zeme vzďaľuje rýchlosťou 3,82 cm za rok.
Nahlásiť chybu v článku