V roku 1955 tu Spojené kráľovstvo vztýčilo svoju vlajku čím jednoznačne povedalo, že ostrov patrí im. Najskôr to nikoho netrápilo. Rockall na prvý pohľad neponúka vôbec nič. Malý nad hladinu oceánu vytŕčajúci ostrovček pozostávajúci z holej skaly, zdá sa nepredstavuje žiadne významné územie. Potom tu však objavili ropu a zrazu majú o Rockall záujem hneď štyri rôzne krajiny.
Nachádza sa približne 300 km od Škótska, 420 km od Írska a 700 km od Islandu. Rockall je severoatlantický ostrovček, ktorý je v podstate vrcholom, dnes už vyhasnutej sopky. Je to len holá skala, so strmými útesmi, bez zdroja vody či výraznejšej vegetácie. Je asi 25 metrov široký a 31 metrov dlhý, pričom najvyšší bod má nadmorskú výšku ľahko cez 17 metrov nad morom. Po prvý raz stál na jeho povrchu človek až začiatkom 19. storočia, keď sa k ostrovu priblížila fregata Britského kráľovského námorníctva. Do pozornosti sveta sa potom dostal až o viac ako 100 rokov.
Anexia Rockallu
V roku 1955 vysadila helikoptéra britského námorníctva na povrchu ostrova Rockall nadporučíka Scotta, seržanta Peela, desiatnika Frasera a prírodovedca Fishera. Príslušníci armády vztýčili na ostrove britskú vlajku a pripojili územie ostrova k Veľkej Británii. Na ostrove zanechali aj mosadznú dosku, ktorá hovorí o tom, že ostrov bol na základe poverenia jej veličenstva Alžbety II. 18. septembra 1955 vyhlásený za územie Veľkej Británie.
Príčinou anexie Rockallu bola studená vojna. Veľká Británia bola čerstvým prírastkom do rodiny nukleárnych mocností a obávala sa, že ostrov by mohol využiť Sovietsky zväz pre vybudovanie špionážneho strediska s cieľom sledovať britské testy jadrových zbraní. Ostrov preto za svoje územie čo najrýchlejšie vyhlásili práve Briti. V roku 1971 tu nainštalovali majákové svetlo a o rok neskôr formálne Rockall zaradili ako územie Škótska.
Po Škótsku má ostrov vzdialenostne najbližšie k Írsku. A práve Írsko oficiálne pričlenenie Rockallu k Veľkej Británii nikdy neuznalo. Na druhú stranu však ani nikdy oficiálne neprezentovalo svoj vlastný nárok na toto územie. Istý záujem však v minulosti prejavilo ako Írsko, tak aj Island a Dánsko, ktorého Faerské ostrovy sa nachádzajú neďaleko. Môžu za to veľké zásoby ropy, ktoré sa s najväčšou pravdepodobnosťou nachádzajú v podmorskom šelfe priamo pod Rockallom.
Rekordný pobyt
Na ostrove Rockall nikdy nikto nežil, nikto nežije a s veľkou pravdepodobnosťou ani nikdy žiť nebude. V roku 1978 ostrov navštívilo osem členov skupiny Dangerous Sports Club, dobrodruhov a akýchsi pionierov z anglického Oxfordu. V roku 1985 tu 40 dní v provizórnej drevenej chatke strávil vtedy už bývalý príslušník špeciálnych jednotiek a expert na prežitie Tom McClean. Na najbližšie desaťročia bol práve on človekom, ktorý žil na ostrove najdlhšie.
V roku 1997 strávili pár nocí na ostrove príslušníci organizácie Greenpeace. Ochranári tu protestovali proti prieskumom morského dna s cieľom nájsť ložiská ropy a na ostrove vyhlásili miništát Waveland. Veľká Británia na to zareagovala vyhlásením, že Rockall je britským územím a ochranári tu teda môžu stráviť toľko času, koľko len chcú.
O nový rekord sa až v 21. storočí postaral škótsky dobrodruh Nick Hancock. V rámci charitatívnej akcie s názvom Help for Heroes strávil na ostrove v jednoduchej obytnej kapsuly 43 dní. Pôvodný plán bolo stráviť na nehostinnom ostrove osamote 60 nocí, no keďže mu vietor poškodil prístrešok, musel akciu ukončiť predčasne. Dodnes je však človekom, ktorý Rockall osídľoval najdlhšie.
The Guardian, The Journal, The Register, wikipedia.org
Nahlásiť chybu v článku