Distančný exorcizmus je založený na silnej hypnóze, o ktorej dotyčný nemusí ani tušiť. Postup pri vymetaní démona je taký, že exorcista sa snaží čo najrýchlejšie a najefektívnejšie rôznymi modlitbami a príkazmi presvedčiť démona, aby opustil telo a už sa nevrátil. Bohužiaľ, dobré konce väčšinou bývajú len vo filmoch. Väčšina exorcistov, ktorí prekonali už viac ako 50 exorcizmov, potvrdili, že tento rituál takmer vždy končí smrťou. Jeden z nich dokonca povedal: „Pri žiadnom z rituálov som nemal možnosť zhliadnuť nič nadmieru neprirodzené. A aj tie neprirodzené veci, ktoré som videl, mi boli neskôr lekármi objasnené ako dôsledok neznesiteľného psychického ale i fyzického tlaku.” Svedčí o tom aj prípad osemročného chlapca z roku 2003. Tento chlapec trpel autizmom, ktorý mu však cirkev diagnostikovala ako posadnutie diablom. Kvôli pochybnostiam kňaza a jeho rodičov chlapec na následky exorcizmu zomrel. V roku 2005 prikázal exorcista uviazať o kríž mladú mníšku z Rumunska, ktorej neumožnili prístup k vode či jedlu. Po patologickom vyšetrení sa ukázalo, že mníška zomierala celých 59 hodín. V roku 2010 sa v Londýne dokonca stal taký prípad, že rodičia na Štedrý večer sami zabili svojho štrnásťročného syna, pretože boli presvedčení, že bol posadnutý démonom. O kontakt s exorcistom sa ani nepokúšali. V písaných záznamoch kňazov boli nájdené aj poznámky, ktoré sa navzájom vylučovali, ako napríklad: „Exorcizmus sa nemá robiť, ak nie je istota, že diabol je prítomný. Avšak istotu že démon je prítomný máme až vtedy, keď robíme exorcizmus.“

Každý si môže na tento rituál spraviť vlastný názor, hoci jedno je isté. Nikto by sme s tým pravdepodobne nechceli mať nič spoločné.