V dnešnej dobe sú kovy, s ktorými denne prichádzame do styku a ktoré používame napríklad na úpravu či priamo na konzumáciu jedla, zdravotne neškodné. To preto, lebo sa vyrábajú najmä z ocele, liatiny, či z kvalitného hliníka a jeho zliatin a sú prísne kontrolované, aby sa v nich nenachádzali nebezpečné kovy, napríklad aj také olovo.
Rímska ríša nepoznala, alebo si až tak veľmi nepripúšťala, aké je olovo nebezpečné. Na druhej strane, čo sa týka hojnosti a tiež práce s ním, je to veľmi dobrý kov — je mäkké, dobre tvárne a nepotrebuje až také vysoké teploty na tavenie, ako je to v prípade železa. Jeho najväčším, avšak mimoriadne významným negatívom, je jeho toxicita.
Nová štúdia publikovaná v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences prišla so záverom, že spracovanie olova Rímskou ríšou spôsobilo významný pokles IQ u ľudí.
Ako píše The Guardian, rímski lekári si boli vedomí nebezpečenstva otravy olovom, no zjavne jeho veľké rozšírenie a používanie už bolo také samozrejmé, že sa od toho neupustilo. Analógiu môžeme vidieť v podstate aj dnes s plastami a následne s mikroplastmi, ktoré taktiež majú na nás (s veľkou pravdepodobnosťou) negatívny vplyv, no aj tak ich stále používame.
Olovo ako súčasť Ríma
Olovo bolo veľkou súčasťou Rímskej ríše a používalo sa na výrobu riadov, vodných fajok, ale aj liekov, našlo sa aj v kozmetike a pridávalo sa dokonca aj do vína, keďže sirupy s jeho obsahom pomáhali pri konzervácii. To sa týkalo najmä bohatšej časti obyvateľstva.
Všetci ale dýchali olovo, ktoré sa dostávalo do ovzdušia pri spracovávaní kovov, najmä striebra a zlata, čo v konečnom dôsledku počas vrcholu impéria spôsobilo pokles IQ odhadom o 2 až 3 body.
McConnell spolu s ostatnými vedcami analyzovali vyvŕtané vzorky ľadu z Arktídy. Čím hlbšie vŕtali, tým viac sa „vracali“ do minulosti. Skúmaním vzoriek ľadu tam mohli skúmať časovú os koncentrácií olova v atmosfére, pričom sa zamerali na obdobie od roku 500 pred Kristom až do roku 600 nášho letopočtu. Arktický ľad dokáže uchovávať informácie o globálnej atmosfére a o miere znečistenia, a tak predstavuje cenný nástroj pre takýto typ výskumu.
Vo vzorkách si vedci všimli prudký nárast znečistenia olovom okolo roku 15 pred Kristom, čo súvisí so vzostupom Rímskej ríše. Úrovne olova zostali potom vysoké až do bodu, ktorý historici označujú ako Pax Romana, čo je obdobie dvoch storočí relatívneho mieru a prosperity. Podľa McConnella rímske impérium počas sledovaného obdobia vypustilo do atmosféry viac ako pol milióna ton olova, píše sa v tlačovej správe.
Následne vedci pomocou atmosférických modelov zmapovali šírenie olova Európou a pomocou moderných štúdií prepočítali hladiny olova z krvi detí z čias impéria. Keďže odhadli, že množstvo tohto toxického kovu v krvi detí mohlo byť na úrovni až 2,4 mikrogramu na deciliter, IQ sa mohlo znižovať o 2,5 až 3 body.
Účinky otravy olovom mohli byť až také závažné, že vedci uvažujú aj o tom, či to nemohlo prispieť aj k pádu impéria.
Po skončení Rímskej ríše hladiny olova klesli, neskôr opäť vzrástli, no prudký nárast bol opäť zaznamenaný v 20. storočí v súvislosti s priemyselnou revolúciou a s použitím olovnatých palív pre vozidlá. V tom čase v porovnaní s rokom 2016 hladiny úrovne olova v krvi u detí klesli z 15,2 na 0,83 mikrogramov na deciliter.
Nahlásiť chybu v článku