Erika Drgoňová je skúsená pedagogička a dlhoročná riaditeľka bratislavskej ZŠ SNP – Ostredková. V súčasnosti vedie viac ako 100 zamestnancov a zodpovedá aj za takmer tisíc detí, ktoré túto základnú školu navštevujú. Aj ich už v minulosti zasiahli vyhrážky bombami, ktoré riaditeľka označila za neospravedlniteľné.

V rozhovore sme okrem hektického úvodu nového školského roka rozoberali tiež témy, ktoré v posledných rokoch hýbu školstvom. Predovšetkým ide o nedostatok pedagogických zamestnancov, nízke platy, vzdelávacie štandardy, reformy, ale aj diskutovanú sexuálnu výchovu a súčasné deti.

Máte za sebou pomerne hektický začiatok školského roka. Ako vnímate udalosti prvých septembrových dní?

September je pre školákov sám osebe hektický mesiac. To, že sa nejaká pomätená hlava rozhodla deťom pohroziť tým najzraniteľnejším spôsobom v podobe bombových hrozieb, nám toto obdobie veľmi znepríjemnilo. Je to neospravedlniteľné a nevieme sa na to nijakým spôsobom pripraviť.

Témou číslo jeden boli práve bombové hrozby. Vy osobne vediete školu so stovkami detí, akým spôsobom ste sa s hrozbami vyrovnali? Existuje na to nejaký predpísaný postup?

Ak sú bombové hrozby, respektíve hocijaké hrozby tohto typu namierené na deti, človek sa na to nevie pripraviť, aj keď máme nacvičené a určené postupy. Podobné hrozby sme zaznamenali prvý raz v máji a zamerali sme sa potom aj na postup pri prípadnej evakuácii školy. Máme taktiež krízový intervenčný tím a vytvorený krízový intervenčný plán školy práve na takéto prípady. Musíme byť pripravení na všetko.

Poučení sú aj učitelia, vedia, čo je ich povinnosť a čo majú v takýchto prípadoch robiť. Následne si v tomto duchu cvičia aj svoje deti, ktoré si evakuáciu nacvičujú minimálne dvakrát do roka. Ale ako som povedala, aj napriek všetkému spomínanému je náročné sa na takéto situácie pripraviť. Ide o veľmi nepríjemné momenty pre žiakov, učiteľov, ale aj rodičov.

Ako na to reagovali učitelia a rodičia?

Učitelia sa v týchto prípadoch cítia bezmocní. Snažia sa v prvom rade pripraviť deťom bezpečné prostredie, ktoré je pre nich čo najmenej stresové, nakoľko skutočne ide o náročné situácie. Menšie deti ešte nedokážu takéto informácie spracovať takým spôsobom, ako napríklad staršie deti. Preto je úloha učiteľov v týchto momentoch veľmi ťažká.

Čo sa týka rodičov, tí sú viac-menej nahnevaní, frustrovaní a znechutení. Nevedia, ako majú reagovať, či majú po dieťa hneď prísť a podobne. Spôsobuje im to komplikácie v práci a tiež to nemajú jednoduché.

V súvislosti so začiatkom školského roka sa však každoročne vynára aj iný problém – nedostatok zamestnancov. Aká je situácia na vašej škole?

Dislokácie a prípravu školského roka zväčša robím už v máji. Vtedy už viem, koľko detí budem mať a koľko učiteľov potrebujem prijať. Vždy sa to snažím pripraviť vopred, no v auguste počas reálneho nástupu do práce som vždy vystresovaná z toho, či skutočne všetci prídu. Aj keď už mali pripravené zmluvy, niekedy sa mi stávalo, že skrátka nenastúpili v plnom počte.

Tento rok je situácia dobrá, v týchto chvíľach mi chýba iba jeden vychovávateľ a jeden špeciálny školský pedagóg. 

Akým spôsobom viete vy ako riaditeľka “bojovať” o daného učiteľa?

Oproti korporátnej sfére ťaháme v tejto oblasti za kratší koniec. Vo firmách majú riaditelia k dispozícii širšie spektrum benefitov, ktoré vedia zamestnancom ponúknuť. Či už to je poskytnuté nájomné bývanie, hradené teambuildingy a vzdelávanie, takzvané sick days, alebo čerpanie dovolenky kedykoľvek počas roka. Nič z toho učiteľom ponúknuť nevieme.

Škola je financovaná normatívou od štátu – mám k dispozícii iba presný budget peňazí, ktorý môžem míňať len presne podľa určených pravidiel. Hovoríme tu o tabuľkových platoch, ktoré sú také nízke, že tí zamestnanci nemajú chuť do školstva nastúpiť a pracovať v tejto ťažkej sfére.

Čo môžem ponúknuť ako riaditeľka, je príjemné pracovné prostredie, v ktorom sa budú cítiť dobre a komfortne. Prostredie, v ktorom spolu budú vychádzať učitelia medzi sebou, ale aj s vedením školy a nebudú mať dôvod z neho odchádzať.

V čom vidíte najzásadnejšie problémy toho, že na Slovensku, ale hlavne v Bratislavskom kraji, je nedostatok pedagogických zamestnancov?