Konverzná terapia má byť v skratke „liečba“, ktorej cieľom je zmena sexuálnej orientácie človeka. Sústreďuje sa na členov LGBT komunity, ktorých má „vyliečiť“ na heterosexuálne orientovaných. V skutočnosti však ide o obrovský zásah do ľudskej dôstojnosti, ktorý sa v histórii stretol s používaním skutočne brutálnych a ohavných praktík. Pozrime sa, aké zvrátené pokusy sa využívali v presvedčení, že dokážu zmeniť niekoho orientáciu.
V prvom rade je nutné zdôrazniť, že homosexualita nie je choroba. Preto konverzná terapia a všetky jej fyzické alebo psychologické experimenty nikdy neboli lekársky potvrdené a podložené. Často sa označuje ako pseudoveda. Začiatky vzniku konverznej terapie sa dajú zaradiť na koniec 19. storočia k experimentom psychiatrov a ďalších lekárov, ktorí sa rozhodli zvrátiť orientáciu ľudí k rovnakému pohlaviu.
Ako prvému sa mu „podarilo“ zmeniť sexuálnu orientáciu
Počiatky siahajú k mužovi menom Albert von Schrenck-Notzing, nemeckému psychiatrovi, ktorý sa zapísal do Guinnessovej knihy rekordov ako prvý forenzný psychológ vôbec. V roku 1899 prehlásil, že sa mu podarilo zvrátiť homosexuálnu orientáciu u muža. Mal to docieliť pomocou hypnózy a tvrdil, že stačilo 45 spoločných sedení. Túto informáciu pred ním ešte nikto nepriniesol.
Albert von Schrenck-Notzing sa primárne zaoberal okultizmom a nadprirodzenými javmi, telepatiou, telekinézou alebo jasnovidectvom. Ako súkromný lekár v Mníchove však začal vykonávať aj liečenie rôznych sexuálnych odchýlok. A tak sa dostal k tomuto pokusu. Ako informuje portál History, tvrdil, že natrvalo sa mu podarilo odkloniť záujem muža o mužov.
Homosexualita sa rovnala vražde
V dnešnej spoločnosti to majú členovia LGBT komunity stále náročné a stretávajú sa s množstvom predsudkov. Podobné a horšie to bolo aj v minulom storočí, kedy homosexualita predstavovala nie iba hriech ale až zločin. Práve kvôli tomu sa ňou začali lekári zaoberať a vytvárať ďalšie experimenty. Nehumánne a nedôstojné.
Rakúsky fyziológ a priekopník v endokrinológii Eugen Steinach sa zaoberal skúmaním vzťahov medzi pohlavnými hormónmi. Začal vykonávať pokusy, ktoré mali preukázať jeho teóriu, a to že homosexualita je zakorenená v semenníkoch. Aby sa mu to podarilo, vykonával ich kastrácie.
Homosexuálna žena nie je schopná morálky, u mužov však nepredstavuje problém
Na homosexualitu mal svoj vlastný názor aj zakladateľ psychoanalýzy Sigmund Freud. Podľa neho homosexuálne ženy nikdy nebudú schopné morálky a poctivosti. Muži mali totiž v živote viesť ženy a to sa v tomto prípade vylučovalo. Homosexuálne správanie u mužov je podľa neho neurotické a nepredstavuje žiadny problém. Homosexuálne ženy „liečil“ hĺbkovými rozhovormi a snažil sa odhaliť to, čo sa ukrýva v ich vnútri. Freud však zdôrazňoval, že homosexualita nie je choroba sama o sebe. S tým však mnohí nesúhlasili.
Elektrošokovou terapiou chcel zmeniť náklonnosť muža k rovnakému pohlaviu
Tí, ktorí zastávali opačný názor, nezostávali ani zďaleka pri psychoanalýze, ako v prípade Freuda. Ich praktiky zachádzali oveľa ďalej. Využívali napríklad lobotómiu alebo elektrošokovú terapiu. Americký psychiater Robert Galbraith Heath dostal v povojnovej Amerike, kde sa považovala homosexualita za duševnú poruchu, možnosť skúšať svoje šialené experimenty.
Značnú časť svojej práce venoval skúmaniu možností liečby schizofrénie. Okrem toho sa zaoberal aj homosexualitou a jeho cieľom bolo pretvoriť pocity jedinca k opačnému pohlaviu na príjemné. Tvrdil, že sa mu pomocou stimulácie mozgu podarilo konvertovať homosexuálne orientovaného pacienta s prezývkou B-19 na heterosexuálneho. Ako?
Preveriť ho mal sex so ženou
Pacientovi boli do centra rozkoše mozgu implantované elektródy a následne stimulované. Medzitým si musel B-19 prezerať heterosexuálny pornografický materiál. Záverečnou skúškou bol pohlavný styk s prostitútkou. V priebehu rokov bol výsledok tohto pokusu niekoľkokrát vyvrátený.
Pacientom bol iba 24-ročný chlapec s bohatou drogovou históriou. Počas experimentu mu boli implantované elektródy do deviatich samostatných oblastí mozgu. Po zotavení z operácie bola ku nim pripevnená ovládacia skrinka, ktorá regulovala prísun prúdu do mozgu pacienta. Počas jedného trojhodinového sedenia mal B-19 dostať až 1500 elektrošokov.
Ako prvá ukázala, že homosexualita nie je duševnou chorobou
Podobné zvrátené metódy a praktiky sa vykonávali dlhé desiatky rokov. V roku 1957 prišla americká psychologička Evelyn Hooker so štúdiou, ktorou sa jej podarilo vedecky preukázať, že homosexualita nie je duševnou poruchou. Potvrdila, že medzi homosexuálnymi a heterosexuálnymi mužmi nie je z mentálneho hľadiska žiadny rozdiel. Na začiatku spolupracovala so svojimi blízkymi homosexuálnymi priateľmi a nikto neveril, aké prevratné zistenia sa jej podarí potvrdiť.
Jej výskumy sa líšili aj v tom, že dokazovať svoje tvrdenia sa nesnažila pomocou psychicky chorých alebo závislých jedincov, ale prostredníctvom úplne normálnych zdravých homosexuálnych ľudí. Kým však Svetová zdravotnícka organizácia 17. mája 1992 vyškrtla homosexualitu z kategórie duševných porúch, muselo ešte prejsť veľa času a utrpenia.
Konverzná terapia je aktuálna aj dnes
V niektorých obdobiach našej minulosti bola homosexualita braná ako bežná záležitosť. To sa zmenilo s príchodom kresťanstva do Európy, podľa ktorého ide o hriech. S tým súviseli aj praktiky z minulého storočia, pri ktorých sa mali homosexuálne orientovaní ľudia „vyliečiť“ pomocou dlhý modlitieb.
Konverzná terapia však ani zďaleka nie je vecou čias dávno minulých. Magazín Time priniesol článok muža, ktorý si touto skúsenosťou prešiel. James Guay, ktorý bol vychovávaný v kresťanskej rodine v ňom opisuje, ako si od malička spomína na to, že jeho rodina vnímala homosexualitu ako vzopretie Bohu. Homosexualita sa u nich prirovnávala k vražde, znásilneniu alebo týraniu detí.
„Nechcel som, aby mnou všetci naokolo pohŕdali. Keď som mal 16 rokov začal som navštevovať týždenné stretnutia s kresťanským psychológom, bývalým gayom, ktorý sa snažil zmeniť moju sexuálnu orientáciu.“ Hlavným bodom stretnutí bolo budovanie zdravých nesexuálnych partnerstiev s osobami rovnakého pohlavia a správne randenie s dievčatami.
Urážlivá metóda, ktorá ničí psychické zdravie ľudí
Rôzne druhy terapií na pomoc ľuďom s duševným zdravím sú viac než potrebné. Konverzná terapia však má „liečiť“ niečo, čo chorobou nie je a snažiť sa prinútiť ľudí, aby popierali a ukrývali pred svetom svoje pravé ja. Pre mnohých je veľmi urážlivá a práve jej následky môžu mať veľmi negatívny vplyv na psychiku jedinca. Napriek tomu je mnohých prípadoch stále bežnou praxou.
Odhadom až 700-tisíc Američanov malo byť vystavených konverznej terapii. Táto problematika sa týka aj ľudí v Európe a ostatných častiach sveta. V niektorých krajinách je zakázaná, stále ich však nie je dostatok. Častými jej iniciátormi sú práve rodičia alebo rodinní príslušníci, ktorí sa nevedia vysporiadať s orientáciou alebo rodovou identitou svojich blízkych.
Štúdie dokazujú, že ľudia, ktorí boli vystavený konverznej terapii prežívajú depresie, majú samovražedné myšlienky alebo sa o samovraždu dokonca aj pokúsia.
Žiadne dôkazy o účinnosti konverznej terapie, napriek tomu je vyhľadávaná
O tom, že konverzná terapia dokáže skutočne „pretvoriť“ homosexuálne orientovaných ľudí na heterosexuálne, neexistujú dodnes žiadne dôkazy. Prečo teda existuje? Portál Better Help, ktorý sa zameriava na duševné zdravie vysvetľuje, že niektorí ľudia, ktorí považujú homosexualitu za niečo hriešne, vnímajú tento spôsob „liečby“ skutočne za užitočný a teda ak do neho prinútia svojho blízkeho tak to robia v presvedčení, že vlastne konajú dobro.
Better Help v závere vyzýva všetkých, aby nikdy nešli proti svojmu vlastnému ja. A zároveň zdôrazňujú, že je dôležité poznať nebezpečenstvo konverznej terapie.
history.com, hrc.org, independent.co.uk, mosaicscience.com, time.com, psychologytoday.com, betterhelp.com
Nahlásiť chybu v článku