Necítil žiadnu ľútosť, dokonca sa považoval za celebritu. Tieto slová sám o sebe povedal jeden z najväčších sériových vrahov USA, Arthur Shawcross. Na jednej strane viedol úplne normálny život, bol niekoľkokrát ženatý, mal prácu, na druhej vyhľadával prostitútky a zabíjal ich, napríklad pri problémoch s erekciou. O svojich činoch dokázal hovoriť s chladným pokojom v hlase. Mal rád obdiv svojich „fanúšikov“ a médií, preto nie je celkom jasné, či jeho tvrdenia boli pravdivé, alebo si ich dokreslil pre väčšiu atraktivitu.
Arthur John Shawcross sa narodil 6. júna 1945 a dospievanie strávil v meste Watertown v New Yorku. To nemal vôbec jednoduché a poznačilo ho na celý život. Vzťahy s rodičmi boli náročné. Neskôr sám v dokumentárnom filme Interview s masovým vrahom uviedol, že bol sexuálne zneužívaný zo strany vlastnej mamy.
Znásilňovaný vlastnou mamou
Tá však tieto tvrdenia, samozrejme, poprela. Podľa psychiatrov je však nepravdepodobné, že by nebol zneužívaný. Samotný Arthur tvrdil, že ho mama v detstve chytala za penis a vykonávala s ním orálny sex. Rovnako aj jeho teta. Keď mal 14, mali s mamou normálny sex. Následne z domu ušiel a už sa tam nechcel vrátiť, práve kvôli týmto sexuálnym útokom.
Sám sa stal obeťou homosexuálneho znásilnenia
Niektoré zdroje dokonca uvádzajú, že mal viesť sexuálne vzťahy aj so svojou ešte mladšou sestrou a vo svojich 11 rokoch dokonca zažil homosexuálnu skúsenosť. Stalo sa tak pri ceste zo školy, kedy si ho vyhliadol násilník, ktorý ho napadol a znásilnil. Do týchto časov majú siahať jeho problémy s erekciou, ktorú vedel dosiahnuť iba pri násilných činoch.
Pomočoval sa až do tínedžerského veku, bol záškolákom a už v tomto období sa stal podozrivým z podpaľačstva alebo krádeží. Dokonca bol za tieto činy aj odsúdený. Podľa vyjadrení jeho rodiny mal však Arthur dospievať rovnako, ako každé iné dieťa. Kde je teda skutočná pravda a čo si už v tomto prikrášlil, sa nikdy nedozvieme.
Hovoril, že zabíjal a jedol vietnamské ženy a deti
Keď mal 19 rokov, oženil sa prvýkrát za ženu menom Sarah. Ich manželstvo netrvalo dlho, narodil sa im však syn. Po rozvode sa ho zriekol a už sa s ním nikdy nestretol. S druhou manželkou sa rozviedli krátko po Arthurovom návrate z vojny vo Vietname. S jeho pôsobením na tomto mieste sa rovnako spája niekoľko nejasností.
Tvrdil, že tu zabil a zjedol dve mladé dievčatá a niekoľko detí. Nenašli sa však nikdy dôkazy, ktoré by toto jeho tvrdenie dokázali. Rovnako hovoril, že zabil v boji desiatky vojakov. Podľa jeho vedúceho sa však nikdy nedostal priamo do boja, a tak to nemôže byť pravda.
Zjedol genitálie malého chlapca
Jeho prvou potvrdenou obeťou bol iba 10-ročný chlapec Jack Owen Blake. Stretol sa s ním pri rybárčení, kde ho zabil, znásilnil a dokonca zjedol časti jeho tela, ako srdce či pohlavné orgány. Chlapec bol pred smrťou donútený, aby sa pred Arthurom vyzliekol. Polícia nemala dostatok dôkazov, aby ho zadržala, neskôr sa však k tomuto zločinu sám priznal.
Znásilnil aj malé dievčatko
Druhou mladistvou osobou, ktorú brutálne zavraždil, bolo iba 8-ročné dievčatko, Karen Ann Hillová. Tiež ju znásilnil a zabil, jej telo bolo objavené v kanalizácii. Za tento zločin bol odsúdený na 25 rokov väzenia a boli mu diagnostikované psychické poruchy ako schizofrénia alebo pedofília. Aby mal nižší trest, dokonca súhlasil, že povie pravdu o smrti malého Jacka. Uviedol aj to, kde hľadať jeho telo.
Na slobodu sa mu podarilo dostať v priebehu 14 rokov, aj keď psychiatri varovali, že by mohol byť pre svoje okolie nebezpečný. V tomto období bol po troch rozvodoch, ktorých príčinou bolo aj Arthurove násilnícke správanie. Spolu s novou priateľkou, čoskoro budúcou manželkou, sa usadili v novom meste, kde v rokoch 1988 až 1989 zabil 11 žien.
Rozrezané telo, odtrhnutá hlava a jedenie pohlavných orgánov
Jeho obeťami boli prostitútky alebo ženy z okraja spoločnosti, ktoré holdovali alkoholu a ktorých spoločnosť vyhľadával aj napriek tomu, že žil so svojou štvrtou manželkou a zároveň viedol vzťah s priateľkou. Viedol dvojitý život, v ktorom sa popri bežnej práci stihol venovať aj zločinom, vraždám, kanibalizmu či nekrofílii.
Dievčatá zabíjal a brutálne ich mrzačil. Jednej zo svojich obetí napríklad odtrhol hlavu, ďalšiu rozpáral od krku až ku vagíne. Hrýzol im alebo dokonca jedol pohlavné orgány. Telá dievčat končili väčšinou v miestnej rieke, podľa čoho dostal aj príznačnú prezývku – Riečny vrah.
Svoje činy do detailov vyrozprával
Jeho totožnosť bola pre políciu dlhé mesiace záhadou a ženy zomierali ďalej. Arthurovou poslednou obeťou sa stala Jane Cicerová, ktorá prišla o život tesne po tom, ako hovorila s vyšetrovateľmi. Pritvrdili a do dvoch dní bol Shawcrosse zatknutý. Našli ho, ako masturbuje pri rieke, v ktorej skončila pred niekoľkými hodinami mŕtva Jane.
Od začiatku bol rozhodnutý spolupracovať s políciou a jeho priznanie ku všetkým činom zaplnilo takmer 80 strán textu. Bol odsúdený na trest 250 rokov väzenia a umiestnený do zariadenia s najvyšším stupňom ochrany. 10. novembra 2008 sa začal vo väzení sťažovať na bolesti, následne bol prevezený do nemocnice, kde umrel na zástavu srdca.
O vraždení malých detí nechcel hovoriť, zvyšok si prikrášľoval
Predtým však o týchto zvrátenostiach dokázal otvorene hovoriť, tabu sa pre neho stali iba prvé vraždy a zmrzačenia malých detí. Vznikli o ňom dokumenty a dával aj interview novinárom, v ktorých opisoval svoje nechutné vyčíňanie. Je však pravdepodobné, že nie všetko, čo povedal, bolo úplnou pravdou.
V dokumentárnom filme Interview s masovým vrahom výrazne odmietal odpovedať na otázky ohľadom zabíjania detí. Naopak, nevadilo mu prirovnávať chuť ľudského mäsa ku steaku. Tieto svoje kontroverzné činy navyše opisoval s ľahkosťou a pokojným hlasom. Doslova si užíval záujem o neho a pochválil sa aj množstvom listov, ktoré do väzenia od ľudí dostáva.
Užíval si pozornosť ľudí, hovoril aj o svojich kanibalistických činoch
Dokonca po rokoch zistil, že má dcéru, o ktorej nevedel a spolu s vnúčatami ho vo väzení začala navštevovať. Staršie z detí vedeli, že je sériovým vrahom, tie mladšie ešte nie. Ako sa ukázalo, ku svojej rodine prechovával nejaké city, dokonca potvrdil, že keby niekto znásilnil jeho vnúčatá, zaslúžil by si tvrdý trest. Osud jeho vlastných obetí mu však bol, podľa všetkého, úplne ľahostajný.
Dokumentárny film - Interview s masovým vrahom, biography.com, filmdaily.co, idnes.cz, thoughtcatalog.com
Nahlásiť chybu v článku