Predstavte si, že sa jedného rána zobudíte a zrazu na jedno oko takmer nevidíte. Najskôr si myslíte, že ide len o banálny zápal, no o pár hodín neskôr vám lekári oznámia, že môže ísť o nádor na mozgu, cystu, alebo sklerózu multiplex. Práve takto sa začal príbeh mladej ženy, ktorá sa vo veku 21 rokov ocitla zo dňa na deň v kolotoči vyšetrení a neistoty. Renáta nám porozprávala, ako zvládala prvotný šok, ako prebiehala diagnostika a aký je jej život dnes.

Renáta Daneková žije so sklerózou multiplex už 16 rokov. O svojej ceste s autoimunitným ochorením hovorí úprimne a s nadhľadom. Jej príspevky na Instagrame, s ktorými sa delí o život chronicky chorého človeka, sú plné optimizmu a cynického humoru.

Kedy a ako ste prvýkrát zistili, že s vaším telom nie je niečo v poriadku? Aké príznaky ochorenia sa u vás prejavili ako prvé?

Mala som 21 rokov, jedného sobotného rána som sa zobudila, že mám jemne zahmlené oko, ale myslela som si, že je to len alergia. Nasledujúce ráno to postúpilo, videla som iba mliečnu bielobu, ako keď vám prudko do očí zasvieti slnko a na chvíľu vidíte bielo.

Takže sa išlo rovno na pohotovosť. Rozhodla o tom mamina, ja som bola typ, že a veď to ešte počká, je to isto len nejaký zápal, čo kvapky a mastička určite rýchlo vyriešia. A s týmto nastavením som išla aj na pohotovosť. No mýlila som sa.

Na pohotovosti mi povedali, že je to buď nádor na mozgu, cysta alebo skleróza multiplex a v každom prípade okamžitá hospitalizácia.

Z jedného filmu som poznala výraz “skleróza” len v rámci ALS, takže som spustila mierne hysterický plač, no upokojili ma, že skleróza multiplex je iné ochorenie.

No a už ten vír a kolotoč vyšetrení išiel. Doslova som bola hodená do vody.

Ako prebiehala diagnostika?

Myslím, že tým, že to začalo učebnicovým príkladom, už všetci tušili, o čo ide, vlastne aj ja. Takže to išlo okamžite.

V rámci hospitalizácie to bolo vyšetrenie na infekčnom, kde mi lekár, ešte taká tá stará škola, povedal, že nič infekčné to nie je, ale bude to na dlhé a ostré lakte a drží mi palce, to bolo milé a doteraz si to pamätám.

Dôležité bolo MR vyšetrenie, odber likvoru (lumbálna punkcia na neurológii) a čakalo sa na výsledky.

Medzitým som ešte absolvovala evokované potenciály — pozeráte napojený na diódy na obrazovku šachovnice, ktorá preblikáva a meria to elektrický prenos cez nervy.