Hovorí sa, že cudzie jazyky otvárajú dvere do sveta. Renát Lehotský je dôkazom, že je to skutočne tak. Na strednej škole sa venoval štúdiu náročnej čínštiny, vďaka čomu sa teraz nachádza v Čínskej ľudovej republike, kde nastupuje na vysokú školu. O tejto krajine, pre nás opradenej množstvom záhad a tajomstiev, ale aj jej jazyku, má unikátne poznatky, ktoré vás nadchnú. Okúsil totiž jej všedný a mimoriadne zaujímavý život. 

Podarilo sa vám dostať sa na univerzitu v Čínskej ľudovej republike. Čo tomu predchádzalo?

Ako bývalý absolvent gymnázia Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici som to mal jednoduchšie, ako bežný uchádzač. Je jediným gymnáziom v strednej Európe, kde sa čínština vyučuje ako hlavný jazyk. Štúdium sa zavŕši v piatom ročníku maturitou z čínskeho jazyka vo forme HSK5, čo je ekvivalent jazykovej úrovne C1. Gymnázium úzko spolupracuje s Tianjinskou univerzitou v Číne, ktorej som aktuálne žiakom.

Pravidelná materiálna a finančná podpora zo strany Tianjinskej univerzity je samozrejmosťou a okrem toho, Tianjinská univerzita víta s otvorenou náručou absolventov nášho gymnázia na ďalšie štúdium za priam dokonalých podmienok. Často je to plne hradené vládne štipendium. Je to aj môj prípad. Bolo mi schválené vládne štipendium a momentálne sa začína moja zatiaľ 10-mesačná cesta v Číne.

Rozhodnutie pre Tianjinskú univerzitu bolo bez váhania, približne už 2 roky spätne som bol vyprofilovaný, že to chcem vyskúšať. Táto univerzita je v tohtoročnom rebríčku medzi TOP 15 univerzitami na území ČĽR.

Už niekoľko týždňov sa nachádzate v Číne. Aké boli vaše prvé dojmy po príchode? Bolo niečo, čo vás prekvapilo?

Áno, momentálne sa niekoľko týždňov nachádzam v Číne. Je to moja druhá návšteva krajiny. Naposledy som tu bol koncom roka 2019 až do januára 2020, odišiel som tesne pred vypuknutím pandémie.

Hneď, ako vystúpite z lietadla, cítite, že ste tisíce kilometrov od domova. Je to Ázia, nič európskeho charakteru tu nevidíte. Kvantá ľudí, preplnené ulice aj cesty, chaotická premávka a závan pouličných stánkov s jedlom. Toto je prvé hneď po prílete. Večerná scenéria mrakodrapov 22-miliónového Pekingu zanechá dojem v srdci. Je to naozaj zážitok na celý život.

V čom sa líši všedný život v Číne od toho, ktorý poznáme u nás na Slovensku?

Krajina je veľmi bezpečná, a takmer každý problém sa dá vyriešiť vďaka kamerovým systémom. Bežne sa vám prihovárajú cudzí ľudia a aj v prípade jazykovej bariéry sa snažia zo všetkých síl pomôcť. Ak si zabudnete peniaze v obchode, respektíve výdavok, tak vám ho vrátia. Alebo bežia za vami až von. Takže aj po tejto stránke je to naozaj bezpečná krajina a nehrozí, že vás niekto oklame alebo okradne.

Ak sa stratíte alebo niečo budete hľadať, tak vás Číňania odprevadia až na dané miesto. Môžete sa pokojne prechádzať vonku aj v noci a nemusíte sa báť, že sa vám niečo stane. Myslím si, že takto to na Slovensku nefunguje.

Je niečo, na čo si ešte musíte zvyknúť?

Hlavne na časový posun o šesť hodín dopredu. Je to náročné hlavne na komunikáciu s rodinou. Ďalšia problematika je strava. Nemôžem povedať, že je zlá, len si treba zvyknúť. Je tu iná kultúra, zvyky a tradície. To by si mal každý pred cestou do ČĽR naštudovať. Z mojej strany asi nič iné.

Určite ste mali už predtým množstvo znalostí o miestnej kultúre či zvykoch. Priblížte nám najzaujímavejšie či najnevšednejšie z nich.

Pre ľudí v Číne je spánok na prvom mieste. Veľmi veľa Číňanov si pospí na lavičke, v autobuse, ale aj v nákupnom centre v košíku. Po dojedení sa okamžite ukladajú na spánok, hlavne cez obed. Celý svet si myslí, že národným nápojom je čaj. Pre Číňanov je to obyčajná prevarená voda. Pijú ju denne a pije ju každý bez ohľadu na postavenie, príjem či náboženstvo.

Južania spia na posteliach, kým severania na kangoch. Kang je akási vyvýšená plošina, ktorá dominuje v spálňach chladnejších častí Čínskej ľudovej republiky. Podobné kachľovej peci, ktorú poznáme z histórie my Európania. Počas zimy poskytuje kang vyhrievaný priestor, ktorý je vyhrievaný teplovzdušnými prieduchmi napojenými na susedné kachle. Kang a kachle boli v minulosti jedinými zdrojmi tepla počas chladných mesiacov, aj doteraz jedinými zdrojmi tepla sú. Na juhu rieky Jang-c‘-ťiang v Číne, sa v domoch nekúri, zatiaľ čo na severe rieky Jang-c‘-ťiang, teda na severe, sa domy v zime vykurujú. V mestách sa na vykurovanie vo všeobecnosti používa zemný plyn a vo vidieckych oblastiach sa kúri drevom alebo uhlím.

Čo sa týka čínskej domácnosti, tak Číňania považujú červenú farbu za priaznivú a šťastnú a radi používajú žiarivú červenú na zdobenie hlavne počas slávnostných dní, ale aj počas bežných dní. Regionálne rozdiely som videl aj medzi rodinami v stravovaní. Napríklad ľudia v Pekingu a Tianjine sú zvyknutí raňajkovať vonku, kým ľudia na severovýchode si radi robia raňajky doma. Južania majú vo zvyku piť popoludňajší čaj a jesť neskoré nočné občerstvenie, ale severania nie. Takže ďalším typickým zvykom Číňanov okrem pitia prevarenej vody je piť čaj, najmä na juhu. Rôzne čaje majú rôzne spôsoby pitia, čomu sa hovorí čajový obrad.

Ako na vás vplývajú miestni svojou mentalitou?

Číňania sa veľmi radi rozprávajú. Avšak konverzácia tu má svoje pravidlá. Cudzinci ich často nepoznajú a nevedomky ich porušujú, čím môžu všetko pokaziť. Treba sa vyhýbať telesným kontaktom, nedávať najavo emócie a nepozerať sa uprene do očí. Paradoxne, ak ide o platenie účtov v reštaurácii, Číňania sú nečakane hluční a teatrálni. Číňanov je proste veľmi veľa a to sa premieta do každodenného života. Sú zvyknutí všade sa pretlačiť, predbiehať a nevnímajú pritom okolie. Nesmiete sa nechať rozhodiť.

Zaujímavá je mentalita šoférov. Pri prechádzaní cez cestu si človek musí dávať obrovský pozor. A to aj tam, kde je zelená. Odbočujúce autá totiž absolútne nezaujíma, že máte práve zelenú. V Európe má chodec prednosť, pretože je tým zraniteľnejší, zatiaľ čo v Číne je to naopak, pretože auto je silnejšie.

O Číne môžu kolovať rôzne predsudky alebo mylné predstavy. Aké sú to a v čom nie sú pravdivé?

Mnohí berú Čínu ako kontroverznú krajinu. Podľa mňa medzi najväčšie mýty patrí ten, že Čína má dlhodobý plán, ktorého sa za každých okolností drží. Ďalším mýtom je, že krajinu riadi hŕstka ľudí z Pekingu. To je asi formované skúsenosťou z Československa, kde určitá strana vládla celkom centralizovane. V Číne to však celkom neplatí. Existuje tu veľká miera decentralizácie, medzi provinciami vidíme značné rozdiely.

Podľa mňa celkovo pri krajinách východnej Ázie u nás vládne latentný orientalizmus. Regióny si často ľudia mystifikujú ako časť sveta, ktorá je prudko odlišná a nedajú sa na ňu aplikovať normy ľudských práv a prvky demokracie. Áno, tieto krajiny sú odlišné, ale nie sú odlišné viac, ako je bežné medzi akýmikoľvek ďalšími štátmi. Pre ľudí na Slovensku je ťažko predstaviteľné, že celá naša populácia sa rovná v Číne jednému menšiemu mestu. Pre väčšinu ľudí je potom Čína o to ťažšie uchopiteľná.

Aká je životná úroveň v Číne? Ako sú na tom ekonomicky obyčajní ľudia?

Všeobecne tak, ako na Slovensku, rozdiely medzi bohatými a chudobnými časťami sú obrovské. Existujú mestá, ktoré majú vyššiu životnú úroveň ako mestá na Slovensku, no sú tu aj tie, ktoré ju majú o niečo nižšiu. Rozdiely sú tu naozaj extrémne. Ľudia žijúci v bohatých mestách môžu využívať kvalitnejšie služby a celkovo dokážu kvalitnejšie a lepšie fungovať. To ale za cenu najvyššieho pracovného výkonu. Ale ak si v Číne človek potrebuje niečo vybaviť, ísť sa najesť, alebo sa zabaviť, je to jednoduchšie ako na Slovensku.

Je tu život finančne nákladný?