Rektori umeleckých vysokých škôl: Kultúra sa nedá zničiť, Šimkovičovej kroky sa stanú námetom pre mnohé diela

Pred Slovenskou národnou galériou (SNG) od 12. marca prebieha štafetový protest. Ide o odpoveď umeleckej obce na kroky Ministerstva kultúry SR (MK SR) i rozhodnutie vyhlásiť nové výberové konanie (VK) na pozíciu generálneho riaditeľa galérie. Dobrovoľníci sa do 8. apríla striedajú v držaní transparentu s nápisom: „Umenie nebude ticho! SNG nie je vašou politickou hračkou!“ 

Umelci navyše vo štvrtok 20. marca podpísali spoločné vyhlásenie, v ktorom vyjadrili obavy z netransparentného nakladania s ich dielami. V prvom VK totižto zvíťazil Juraj Králik s projektom, v ktorom spomína preriedenie depozitára SNG. Kandidát sa o pozíciu môže uchádzať opäť. Pod vyhlásenie sa podpísalo sto umelcov.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Otvorená Kultúra! (@otvorena_kultura)

Rozhodnutia MK SR majú vážne dosahy na celú kultúru a umenie. Aj preto sa do štafetového protestu zapojili rektorka Vysokej školy výtvarných umení (VŠVU) Bohunka Koklesová a rektor Vysokej školy múzických umení (VŠMU) Martin Šmatlák. Urobili tak napriek tomu, že téma politiky na vysokých školách je predmetom rôznych názorov a diskusií a z niektorých strán zaznieva, že by sa akademická pôda nemala politicky prezentovať.

Koklesová a Šmatlák v rozhovore pre interez vysvetlili, že vysoké školy na svojich ramenách nesú zodpovednosť a mali by diskutovať a kriticky sa vyjadrovať k veciam verejným, čo od nich vyžaduje aj vysokoškolský zákon.

„Ak je to politikárčenie alebo život politických strán, to na akademickú pôdu nepatrí, pretože by mala byť neutrálna a nezávislá. Ak politiku chápeme ako správu vecí verejných, je samozrejmé, že nemôže žiadna akademická alebo vzdelávania inštitúcia byť mimo,“ hovorí rektor VŠMU.

Jedným z dôvodov, prečo sa rozhodli prebrať protestnú štafetu, je vyjadrenie podpory stovke zamestnancov, ktorí z národnej galérie odchádzajú. Zároveň tak chceli vyjadriť svoje znepokojenie nad tým, kam inštitúcia smeruje a upozorniť na možné ohrozenie umeleckých zbierok a diel.

„Takže určite budeme v nadchádzajúcom období sledovať obsahový úpadok a možno aj úpadok starostlivosti o jednotlivé zbierky. Ja ale verím tomu, že každé obdobie má nejakú periódu, začiatok a koniec, a som hlboko presvedčená, že SNG, ak nie v dohľadnej dobe, tak v dlhodobejšom čase, sa dostane do správnych rúk, ktoré budú kompetentné,“ odkázala Koklesová.

Poznámka redakcie: Keďže ide o rozhovor s dvoma respondentmi, odpovede Bohunky Koklesovej sme označili ako „K“ a odpovede Martina Šmatláka ako „Š“.

Vo verejnej diskusii často zaznieva názor, že politika na vysoké školy nepatrí. Môžete vysvetliť ľuďom, prečo ste sa ako rektori vysokých škôl rozhodli zapojiť do štafetového protestu pred SNG?

K: Aj ja som stále atakovaná alebo dopytovaná, prečo sa vyjadrujeme k politike. Myslím si, že vysoké školy by mali mať určitý typ zodpovednosti. Mali by diskutovať aj kritickým spôsobom o veciach verejných. A to hovorí aj vysokoškolský zákon. V úvodných častiach tohto zákona sa hovorí, že sa majú držať myšlienok humanizmu, demokracie a slobody a že nesú zodpovednosť za spoločnosť.

My nespochybňujeme politickú zostavu, ktorá nám momentálne vládne. Hovoríme o tom, aké majú rozhodnutia MK SR dosahy na kultúrnu obec. My vychovávame umelcov pre kultúrno-umeleckú prax a nesieme zodpovednosť za to, aby sa dostávali do praxe, ktorá funguje, ktorá je zodpovedná a kde každý z nich nájde mieru uplatnenia.

Š: Je to otázka, o ktorej sa diskutuje dlhšie, nielen počas posledných dní, že či politika patrí na akademickú pôdu alebo nie. Záleží na tom, čo pod tým pojmom “politika” chápeme. Ak je to politikárčenie alebo život politických strán, to na akademickú pôdu nepatrí, pretože by mala byť neutrálna a nezávislá.

Ak politiku chápeme ako správu vecí verejných, je samozrejmé, že nemôže žiadna akademická alebo vzdelávania inštitúcia byť mimo. Je to prirodzenou súčasťou, aj na akademickej pôde sa má rozprávať o tom, ako sa spravujú veci verejné, ako by sa spravovať mali a aké sú hodnoty, ktoré s tým súvisia. Myslím si, že aj študenti to tak cítia.

My nerobíme politiku, vyjadrujeme sa k tomu, čo sa deje. Je rozdiel vyjadriť občiansky postoj, na ktorý má právo každý, či už ide o umelca alebo rušňovodiča, a je iné, ak niekto vykonáva politickú funkciu a má inú zodpovednosť.

V súvislosti so situáciou v kultúre sa hovorí o jej deštrukcii. Môže naozaj takýto jav nastať? Čo zostane národu bez kultúry?