12. októbra 2022, krátko po 19. hodine, sa v centre Bratislavy, na Zámockej ulici, pred kaviarňou Tepláreň, strieľalo. Pri teroristickom útoku vyhasli dva životy. Juraj Vankulič a Matúš Horváth sa už domov nevrátili. Dôvodom bola nenávisť strelca voči LGBTI+ komunite. Radka Trokšiarová, kamarátka Juraja a Matúša, útok prežila. Postrelená ležala pod lavicou a čakala na pomoc, zo zranení – fyzických i duševných – sa lieči dodnes.
Prezidentka Zuzana Čaputová krátko po nešťastí vyzvala politikov, ale i celú spoločnosť k tomu, aby nezapĺňali priestor nenávisťou. „Tri roky hovorím a upozorňujem, že sa to nemusí skončiť iba pri slovách. Podľa doterajších informácií, streľba v kaviarni, kde sa schádzali najmä ľudia z komunity LGBTI, bola trestným činom z nenávisti k menšine. Táto nenávisť stála ľudské životy. Prestaňte s tým, kým nebude stáť ďalšie,“ povedala vtedy.
Od teroristického útoku prešli dva roky. Spoločnosť sa stále nezahojila, no ani nepoučila. Spomienka na Matúša a Juraja je potláčaná zrušením divadelného predstavenia, útokom europoslanca Mazureka na trenčianske gymnázium pre spomienkovú akciu a výrokmi ministerky kultúry o tom, že LGBTI+ ľudia môžu za vymieranie bielej rasy.
„Je to len zúfalé volanie o pomoc a zúfalá túžba po pozornosti. Takíto zúfalci by sa mali namiesto nakrúcania na mobil, naučiť čítať knihy. A nielen Mein Kampf. Keď im budeme ustupovať, dáme im najavo, že majú pravdu. A oni predsa pravdu nemajú. Blud nie je názor. Blud je blud,“ povedal novinár Rastislav Iliev.
V rozhovore pre interez okrem iného hovorí aj o tom, čo si myslí o urážkach a nenávisti voči LGBTI+ ľuďom, ktoré obrástli politiku a v konečnom dôsledku aj celú krajinu, a či sa situácia niekedy zlepší.
„Kým si do NR SR budeme voliť dezinformátorov, ktorí bagatelizujú LGBTI+ témy a komunitu a vytĺkajú na tom politické body, tak to tak skoro nebude. A to je škoda, nie? Veď LGBTI+ ľudia sú všade. Všetci sme my. Nie sme že vy a my. Všetci sme my.“
Iliev tiež upozorňuje na hoaxy o queer komunite. Slovenskej spoločnosti posiela silný odkaz. „Nechceme vaše deti, aj tak by nám nechutili. Všetko, čo chceme, je žiť normálny, pokojný, tradičný život. Bez obáv, či sa večer po práci vrátime domov, lebo si niekto dovolil mať na sebe pripnutú dúhovú stužku,“ hovorí.
Od teroristického útoku na Tepláreň, pri ktorom zomreli Matúš a Juraj, prešli dva roky. Kam sme sa podľa vás posunuli ako spoločnosť? Poučili sme sa z tohto skutku?
Ďaleko nie. Dokonca cúvame.
Poučili sme sa, no rozhodne nie všetci a iba čiastočne. Argument, že „aj ja mám okolo seba veľa gejov a lesieb, no nikomu to nevešajú na nos. Doma si robte čo chcete, len ma s tým neobťažujte,“ je totálne mimo misu a nepochopenie situácie.
Ja som sa pred dvomi rokmi neplánoval verejne „vyoutovať,“ no jeden pomätenec sa rozhodol chladnokrvne vraždiť. Len tak. Lebo kypel nenávisťou. Zožierala ho. Na Zámockej zabíjala nenávisť. Úplne zbytočne zomreli Juraj s Matúšom, lebo boli „iní“.
Ochromilo to celú komunitu. Nielen bratislavskú bublinu. Celú komunitu. Na Slovensku žijú tisíce queer ľudí. To nie je žiadny výstrelok doby. Boli sme tu vždy, aj budeme. Zmierte sa s tým. Keby ste len vedeli, kto všetko je queer…
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
A ak v tom čase niektorí plánovali urobiť coming out, doma, medzi kamošmi, v práci, po tomto ohavnom čine si to okamžite rozmysleli. Zľakli sa. Prirodzene. V takých momentoch je nesmierne dôležité ozvať sa. Nešlo mi o nič iné, ako len povzbudiť komunitu. Že je nás viac a že v tom nie sú sami. A že čím viac nás bude, tým viac nás bude počuť.
Aké pocity ste zažívali bezprostredne po čine, a čo cítite dnes?
Bola to dlhá noc. Samozrejme ma zaujímalo, o koho ide, kto strieľal, aký mal motív. Informácie sa menili z minúty na minútu. Najhoršie bolo, keď televízie, úplne nepochopiteľne, odvysielali kamerový záznam tej streľby a bulvár zverejňoval autentické zábery zo Zámockej. Šialené.
Po roku, od teroristického činu, som pred Teplárňou moderoval spomienkový večer na Juraja a Matúša. Bolo to extrémne smutné.
Cítim sa rovnako, keď tadiaľ prechádzam.
Ako ste spomenuli, len niekoľko dní po útoku ste sa verejne prihlásili k LGBTI+ komunite a zároveň ste vyzvali aj verejne známe osobnosti, aby sa pridali. Urobili ste tak v relácii V politike. Akých reakcií ste sa dočkali?
V tomto článku sa po odomknutí dozvieš
- aká bola reakcia politikov po jeho coming-oute;
- ako môže hlava štátu ovplyvniť prístup ľudí k LGBTI+ ľuďom;
- čo si myslí o nenávistných vyhláseniach politikov a zásahoch proti LGBTI+ ľuďom;
- prečo ľudia svoju nenávisť ospravedlňujú náboženstvom;
- aká sme krajina, a kedy sa život LGBTI+ ľudí na Slovensku zlepší.
Po zakúpení predplatného tiež získaš
- Články bez reklám na Interez, Odzadu, EMEFKA, Startitup, Fontech
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Prístup k exkluzívnym benefitom
Nahlásiť chybu v článku