“Tento záznam je určený pre dejiny. Dajte si pozor, čo hovorím. Zhodíme prvú atómovú bombu!“ Toto hlásenie sa ozvalo pomocou palubného mikrofónu a vyslovil ho plukovník Paul W. Tibbets, veliteľ posádky bombardér B-29 s názvom Enola Gay tesne pred 8:15, v čase, keď už o chvíľu na nič netušiace japonské mesto dopadne nová a najdesivejšia zbraň akú ľudstvo vyrobilo – atómovú bombu.
Udalosti pred bombardovaním
26. júla 1945 bola na Postupimskej konferencii predstavená výzva na kapituláciu Japonska. Japonsku bolo pohrozené úplným zničením, ak sa nevzdá. Krajina vychádzajúceho slnka však na Postupimskú konferenciu reagovala ignoranciou. Truman tak rozhodol o zhodení atómových bômb na japonské ciele. USA otestovali úplne prvú atómovú bombu iba 10 dní pred konferenciou.
Bomba „Malý chlapec“
16. júla 1945 bola na opustenej leteckej základni Alamogordo v púšti White Sands v Novom Mexiku otestovaná prvá atómová bomba s názvom Gadget v rámci operácie Trinity. Táto bomba bola plutóniová. Bomba Little Boy však bola uránová. Tento typ bomby nebol otestovaný a to z dvoch hlavných dôvodov. Všetok vyrobený urán 235 bol použitý v tejto bombe a navyše proces jeho štiepenia bol overený teoretickými výpočtami, a tak sa verilo, že bude fungovať.
Výber Hirošimy
Za možné ciele atómového bombardovania bolo stanovených viacero miest v Japonsku. Hirošima bola vhodná kvôli dôležitému armádnemu skladu, prístavu uprostred priemyselnej časti a tiež obklopeniu horami, ktoré zvýšia účinok bomby. Ďalším cieľom bolo mesto Kjóto s veľkým počtom ľudí a s veľkým počtom vzdelávacích inštitúcií, čo by malo významný psychologický efekt. Za ďalšie možné ciele boli označené mestá ako Jokohama, Kokura (Kitakjúšú) s cisárskym armádnym skladom, Japonský cisársky palác v Tokiu či mesto Nagasaki.
Tieto ciele neboli často zasahované náletmi USA, aby v nich bol efekt zhodenia atómovej bomby čo najviditeľnejší.
6. august 1945
Skoro ráno 6. augusta 1945, teda pred 75. rokmi, vzlietol z leteckej základne Tinian v západnom Pacifiku bombardér B-29 Superfortress vybavený bombou Little Boy, spolu so sprievodnými lietadlami. Bomba vážila viac ako 4 tony a bola dlhá 5 metrov. Naplnená bola 64 kilogramami štiepneho uránu 235.
Asi hodinu pred zhodením bomby zachytili japonské radary americké lietadlá. Výstraha bola odoslaná do viacerých miest, vrátane Hirošimy. Keď Japonci zistili, že sú to iba tri lietadlá, nevyslali k ním ani stíhačky a odporučili obyvateľom, aby sa pre istotu schovali do krytov. Japonci ale predpokladali, že ide o prieskum.
Keď bombardér prišiel na miesto, plukovník Paul W. Tibbets zobral do rúk palubný mikrofón a povedal: “Tento záznam je určený pre dejiny. Dajte si pozor, čo hovorím. Zhodíme prvú atómovú bombu!”
Po bombardovaní sa lietadlá vracali späť na základňu. Radista následne poslal telegram s textom: “Úloha splnená. Naprostý úspech vo všetkých smeroch. Viditeľný účinok, väčší než Alamogordu (test Trinity pozn. red.). Po splnení úlohy sú lietadlá v poriadku, vraciame sa na základňu.”
Japonci netušili, čo sa deje
Japonci, samozrejme, nevedeli v prvom momente, čo sa stalo. Operátor z Tokia si všimol, že stanica v Hirošime neprijíma signál. Po pár minútach sa zistilo, že prestal pracovať hlavný telegrafný spoj severne od Hirošimy. Od malej stanice vzdialenej 16 kilometrov od Hirošimy prišla iba zmätočná správa, že mestom otriasla hrozná explózia.
Vojenské základne sa nedokázali dovolať do mesta. Nastal zmätok. Vedeli, že žiadny veľký útok zo strany nepriateľa neprišiel. Japonský dôstojník generálneho štábu okamžite letel do Hirošimy urobiť prieskum a vrátiť sa do Tokia so spoľahlivou informáciou.
Po troch hodinách letu, 160 kilometrov pred Hirošimou, zbadal obrovský dym. Hirošima bola stále v plameňoch, lietadlo potom krúžilo nad mestom. Po pristátí v Tokiu sa začali okamžite záchranné opatrenia. Vysielanie tokijského rádia neskôr popísalo hrôzu v Hirošime takto: „Prakticky všetko živé, ľudia alebo zvieratá, boli doslova spálení zaživa.“
O tri dni sa to opakovalo
Krátko po bombardovaní Truman oznámil, že ak Japonsko neprijme ich podmienky, môžu očakávať z neba padajúcu skazu. Japonská vláda nereagovala. USA preto o tri dni reagovalo druhou atómovou bombou zhodenou na Nagasaki. Japonsko niekoľko dní po zhodení bômb kapitulovalo, čím sa skončila druhá svetová vojna v Ázii.
Zrod atómovej bomby projektom Manhattan
Nič z tohto by sa však nemohlo udiať, ak by neexistoval v USA supertajný projekt s názvom Manhattan, ktorého cieľom bol vývoj a výroba atómovej bomby. Výskum nabral na obrátkach vstupom USA do vojny, po útoku na Pearl Harbor.
Vo veľkom sa začal vyrábať a separovať úran z rudy a či stavať jadrové reaktory pre vznik plutónia, ale aj vymýšľať konštrukčné plány na zostavenie samotných bômb. Manhaattan zamestnával vtedajšie najväčšie vedecké kapacity, ktoré sa snažili vymyslieť zbraň, akú nikto predtým. To všetko v maximálnom utajení.
Aj keď projekt Manhattan zamestnával 225-tisíc ľudí a ďalších 600-tisíc ľudí na ňom pracovalo nepriamo, drvivá väčšina ľudí nevedela, čo vlastne vyrába. O utajenosti projektu svedčí aj to, že vtedajší viceprezident USA, Harry Truman, o projekte Manhattan takisto nevedel.
Ak vás zaujíma príbeh vývoja atómovej bomby a všetko ohľadom projektu Manhattan, sledujte 5.8. o 21:45 televíziu Epic Drama a premiéru už druhej série seriálu Manhattan.
Nahlásiť chybu v článku