Ak ste náhodou nevideli film strach a hnus v Las Vegas, tak film sa dá zhodnotiť ako drogový úlet dvoch narkomanov, ktorí nepohrdnú žiadnou ilegálnou substanciou, ktorá sa ocitne v ich dosahu. Počas svojej šialenej cesty zažívajú v drogovom opojení mnohé, ťažko uveriteľné situácie a za sebou zanechávajú spúšť, aká je pre dvoch „toxíkov“ typická. Málokto ale vie, že tento film, v hlavnej úlohe s Johnym Deppom, ktorý hrá doktora žurnalistiky Raoula Dukea je z veľkej časti autobiografiou samotného autora Huntera S. Thompsona. Tento novinár nepohrdol veľkou dávkou drog a bez toho, aby nebol pod ich vplyvom, tak si ani nesadol za svoj písací stroj.

Aby sme boli presný, film vychádza z románu Strach a svrab v Las Vegas (Fear and loathing in Las Vegas). Hunter S. Thompson v románe opisuje drogové príhody, z ktorých mnohé počas svojho života zažil. Vytvoril tak úplne nový smer žurnalistiky nazvaný Gonzo žurnalizmus. Tento smer utláča do pozadia objekt reportáže a pretláča do popredia samotného novinára. Práve román Strach a svrab v Las Vegas vystrelil Thompsona medzi novinárske elity a predstavil gonzo žurnalistiku širokej verejnosti.

Ak si myslíte, že váš život je niekedy „hardkór“ sme presvedčení, že v porovnaní s Thompsonovým životom to nie je nič. Jeho každodennou rutinou totiž bola zmes najrôznejších drog, alkoholu a…citrusových plodov.

Thompsonov život opísala spisovateľka E. Jean Carroll vo svojej knihe z roku 1994 The Strange and Savage Life of Hunter S. Thompson. V nej prezrádza Thompsonovú dennú rutinu pozostávajúcu z pitia alkoholu, non-stop užívania kokaínu a to všetko vylepšené „štipkou“ LSD, či iných podobných látok.

Mnohí ľudia, začínajú svoj deň raňajkami zložených napríklad z misky cereálií. Thompson svoj deň začínal Chivas Regalom a kokaínom. Niečim sa ale jeho raňajky podobali bežným raňajkám – pomarančovým džúsom. Veď vitamín C je dôležitý…

Ako ste mohli vidieť na obrázku, Thompson začínal svoj deň vtedy, keď ostatní ľudia mali deň už v plnom prúde. O tretej hodine popoludní vstal a hneď si doprial whisky a cigarety. Potom nasledoval kokaín, opäť whisky, cigarety a opäť kokaín. Obed sa konal o siedmej večer a pozostával z fast foodu a samozrejme alkoholu s kokaínom. O desiatej večer prišiel čas na LSD, bylinný likér a už neodmysliteľný kokaín.

Po takomto „náklade“ by sa z takého niečoho, vari každý bežný človek spamätával niekoľko dní, no Hunter S. Thompson toto všetko potreboval, aby si o polnoci mohol sadnúť za písací stroj a začať tvoriť. Od polnoci do šiestej hodiny ráno, pri písaní užíval opäť najrôznejšiu zmes alkoholu a drog, doplnenú samozrejme vitamínmi z pomarančového džúsu a grapefruitov. O šiestej ráno si doprial horúcu vaňu, šampanské a talianske jedlo. O ôsmej potom užil utlmovacie lieky, aby dokázal zaspať a pripraviť sa na nadchádzajúci deň, ktorý sa opäť niesol vo veľmi podobnom duchu.

V týchto dňoch uplynulo 12 rokov od smrti Huntera S. Thompsona, keď v roku 2005 spáchal samovraždu. Celý pohrebný obrad financoval jeho dobrý priateľ Johnny Depp s ktorým sa spriatelili pri natáčaní filmu. Jeho popol bol počas obradu vystrelený z dela, tak ako si Thompson prial. Skutočne „trefné“ ukončenie života, tohto extrémneho novinárskeho génia.

Pozri aj: Umelec kreslil svoj autoportrét každý deň pod vplyvom inej drogy

interez.sk (Matej Mensatoris), unilad.co.uk