Rainerova chata je tatranský unikát. Najstaršia, ale aj najmenšia horská chata s dlhým a fascinujúcim príbehom. Nebyť odhodlaných ľudí, možno by dnes ani nestála, alebo by bola len obyčajnou ruinou. V súčasnosti však napriek tomu, že neponúka žiadne ubytovanie, láka obrovské množstvá turistov. Vďačí za to svojej polohe, no najmä jedinečným chatárom. 

Rainerova chata je dnes klenotom Vysokých Tatier najmä pre svoju polohu, dostupnosť, pohostinnosť a atmosféru. Nachádza sa v ústí Studenej doliny. Dostať sa k nej možno po svojich z Tatranskej Lomnice i z Tatranskej Lesnej. Druhá možnosť je vyviezť sa lanovkou na Hrebienok, odkiaľ cesta k Rainerke potrvá asi 20 minút nenáročným chodníkom, ktorý je dokonca bezbariérový. Aj tento fakt teda prispel k tomu, že Rainerova chata je jedna z najprístupnejších a teda aj najnavštevovanejších horských chát v celých Tatrách.

Ján Rainer

Za vznikom Rainerovej chaty stojí uhorský podnikateľ Ján Juraj Rainer. Rodina Rainerovcov dostala v roku 1833 do nájmu osadu Smokovec a začala s jej transformáciou na stredisko cestovného ruchu alpského štýlu. Rainerovci okrem toho zveľaďovali a opravovali aj tatranské chodníky, stavali altánky, vyhliadky, renovovali budovy, zriaďovali útulne. Starý Smokovec pomaly, ale isto ožíval a stávalo sa z neho významné centrum Vysokých Tatier.

Slavkovský štít, Lomnický štít, Veľká i Malá Studená dolina. Smokovec mal ideálnu polohu na to, aby sa stal centrom tatranského cestovného ruchu. V roku 1863 začali Rainerovci s revolúciou. Ján Rainer vypracoval projekt malej horskej chaty, ktorá mala slúžiť ako útulňa pre turistov a dva roky neskôr ju aj postavil. Kamennú s maličkými oknami a jedinou izbou s rozmermi 5 x 5,5 metra.

Útulňa, sklad aj chliev

Rainerova chata slúžila turistom len niekoľko rokov. Od smrti jej otca Jána Rainerea sa o ňu už viac nemal kto starať a začala postupne chátrať. Neskôr ju opravili až návštevníci Starého Smokovca a Uhorský karpatský spolok. Turistom už ale ani po oprave neslúžila. Poskytovala nocľah horským vodcom, nosičom či študentom. Návštevníci Tatier totiž mierili na neďaleký novovystavaný hotel Kamzík. V nasledujúcich desaťročiach slúžila Rainerka ako núdzový prístrešok, sklad paliva, ale aj ako malý chlievik pre hospodárske zvieratá.

Začiatkom 80. rokov 20. storočia bola Rainerova chata vo veľmi zlom stave. Tatranský národný park sa ju preto rozhodol zrekonštruovať aspoň do takého stavu, aby do nej mohli turisti nazrieť. Celkom nová kapitola sa v Rainerke začala písať v roku 1997. Vtedy si ju prenajal stredoškolský učiteľ z Kežmarku Peter Petras. Rainerovu chatu dôkladne zrekonštruoval a v júni 1998 otvoril pre verejnosť. O pár rokov neskôr ju síce poškodili návaly snehu, no chatár Petras sa opäť postaral o jej záchranu.

Rainerka dnes

Vďaka Petrasovcom, staršiemu a mladšiemu, známym tatranským chatárom žije Rainerova chata dodnes. Každoročne víta tisícky turistov, ktorí sa tu radi pristavia, oddýchnu a občerstvia. Ubytovanie horská chata neponúka, veď ani nie je poriadne kde. Stále je totiž najmenšou horskou chatou vo Vysokých Tatrách. Okrem občerstvenia ponúka Rainerka aj infocentrum a malú expozíciu historického horolezeckého a nosičkého náradia. Petra Petrasa staršieho, legendárneho chatára a tatranského nosiča, tu možno stretnú takmer každý deň.

Rainerova chata je otvorená počas letnej aj zimnej turistickej sezóny každý deň v týždni. Mimo sezóny je v prevádzke len cez víkendy a sviatky. Pravidelne víta rôzne podujatia a udalosti, tradíciou je aj trojkráľový Betlehem zo snehu, ktorý pred chatou nechýba ani jeden rok. V súčasnosti predstavuje Rainerka útulné útočisko, ktorého návštevnosť ďaleko presahuje jej kapacity a možnosti. A to je len dobre.

Turistika

Rainerova chata nie je len miestom odpočinku a útulného oddychu, ale je aj dôležitou turistickou križovatkou. Môže byť pre vás koncovým bodom turistiky z podtatranských osád, ale aj východiskovým bodom na náročnejšie a dlhšie turistické trasy. Cez Rainerovu chatu sa prechádza do Veľkej studenej doliny, napríklad na turistami vyhľadávané Priečne sedlo, na Prielom či na Východnú Vysokú.

Pozri aj:

Kriváň slúžil na ťažbu zlata. Takto vyzerali Vysoké Tatry pred tým, ako do nich začali…

wikipedia.org, hiking.sk, dromedar.sk, tatryportal.sk