Žiadne autá, žiadni ľudia. Takto opísal svoj život 66-ročný Naoto Macumura, ktorý bol vyhlásený za „posledného obyvateľa“ zakázanej zóny pri Fukušime.
Mestečko Tomioka bolo v roku 2011 priamo zasiahnuté haváriou v jadrovej elektrárni Fukušima — historicky druhej najvážnejšej od výbuchu v Čenobyli v roku 1986.
Podobne, ako černobyľská jadrová havária, aj havária vo Fukušime z 11. marca 2011 zodpovedá najvyššiemu stupňu podľa Medzinárodnej stupnice jadrových udalostí (INES). V tragický deň vysoká koncentrácia vodíka spôsobila mohutnú explóziu.
15. marca poškodil výbuch odstavený 4. blok a po výbuchu boli objavené dve veľké diery v stene vonkajšej budovy bloku 4.
V meste ostalo čosi, kvôli čomu Macumura nemohol odísť
„Po výbuchu sme sa rozbehli,“ prezradil farmár Naoto Macumura pre kanál VICE Japan. „Vtedy som bol presvedčený, že vybuchne úplne všetko.“
Macumura spoločne s rodinou odišiel na juh. Jeho otec plánoval rodinu ubytovať u svojej sestry, tá ich však odmietla.
„Tvrdila, že sme kontaminovaní,“ opísal Macumura. Po odmietnutí sa pokúsili nájsť útočisko v dočasnom evakuačnom tábore, avšak v tom bode boli už všetky úplne plné.
Muž si však vtedy uvedomil, že v meste ktosi zostal — jeho zvieratá, ktoré sa na útek s rodinou nedali. Vrátil sa preto do mestečka. Tam zistil, že od hladu a smädu nezúfali len jeho vlastné zvieratká, ale aj všetky prasiatka, mačky, psy, každý poník, pštros či krava. Všetci obyvatelia jednoducho nechali zvieratá napospas osudu.
Keď si Macumura uvedomil, že všetky zvieratá sú odkázané na jeho pomoc, odísť už nedokázal.
„Nebolo pre mňa inej možnosti, ako zostať,“ povedal.
Spomínal aj na to, keď si uvedomil, že mnohé kravy po výbuchu podochli. „Viac než tisíc kráv. Stovky tisíc sliepok v klietkach tiež odišlo.“
Pre jeho život mnohí Macumurovi udelili prezývkou „rádioaktívny muž“. Žil totiž priamo v zakázanej zóne Fukušimy. Ľudia, ktorí zónu navštívili, mali pritom zakázané čo i len piť a jesť, pretože im hrozilo ožiarenie. Dôvod, prečo zostal, preto mnohým ľuďom nedáva zmysel.
Na farme, ktorú Macumura obhospodaroval, bolo vysoké množstvo cézia. Prvé roky vypustil väčšinu zvierat a nechal ich, nech si hľadajú potravu.
„Po dvoch rokoch sa môj pohľad zmenil. Chcel som sa o všetky zvieratá vedieť postarať. Chceli ich zabiť, no ja to nedovolím. Nemyslím si, že dobytok v zakázanej zóne by mal byť zabitý. Toľko z nich muselo zahynúť v bolesti. Tieto tu sú šťastné a zdravé, a vláda ich chce aj tak zabiť. Pokiaľ by to malo dôvod — napríklad, aby ich mäso zjedli ľudia, potom by mi to vôbec nevadilo. Veď to je prirodzený kolobeh života. Ale prečo zabíjať bez dôvodu?“
Podľa slov Macumuru majú zvieratá a ľudia rovnakú hodnotu. Dodal: „Predsa ľudí takto jednoducho neodstrelíte. Tak prečo ich?“
Tento dokument pochádza ešte z roku 2013, kedy bol Macumura vyhlásený za „posledného obyvateľa Tomioky“. Až v apríli 2023 bola oblasť Tomioka opätovne otvorená, pričom podľa správy Sky News sa do mesta vrátilo približne 10 percent populácie (1 600 ľudí).
Japonský premiér po zrušení evakuácie uviedol, že krok nie je „v žiadnom prípade konečným cieľom, ale začiatkom obnovy“.
Nahlásiť chybu v článku