Občas však zabúdame na to, že nie každý si práve užíva dobré jedlo a spoločnosť, ale niekto musí aj tvrdo pracovať, aby sa zákazníci cítili dobre a boli spokojní. Najbližšie, ak niekam vyrazíte, spomeňte si, že ak dodržíte tieto nepísané pravidlá, niekomu mimoriadne uľahčíte život.

Napríklad Natalie Kowles píše: „Prosím, nesadajte si k špinavému stolu.“ Po prvé, je to nechutné. Prečo by ste mali sedieť v neporiadku niekoho iného? Po druhé, ak stôl nie je čistý, obsluha ho zrejme ešte nestihla upratať a nie je pripravená pri tom stole vás obslúžiť. Keď si sadnete k špinavému stolu, obsluha ho musí narýchlo utrieť a upratať, kým väčšina zákazníkov netrpezlivo zazerá. Po tretie, väčšina reštaurácií má pri obsluhe istý postup, ktorý je približne nasledovný:

1. Pozdraviť zákazníka, keď vkročí do reštaurácie
2. Posadiť zákazníka k stolu a podať mu jedálny lístok
3. Doniesť príbor
4. Povedať zákazníkovi o špecialitách
5. Prijať objednávku nápojov
6. Do dvoch minút doniesť nápoje

Ak si sadnete k neupratanému stolu, spôsobíte obsluhe problém, keďže je o niekoľko krokov pozadu a nestihla vás ani pozdraviť pri vstupe. Navyše, je možné, že obsluha bude práve robiť niečo iné a v domnienke, že pri špinavom stole ešte nikto nie je, vás môže odignorovať a všimnúť si vás až neskôr. Okrem toho je to neslušné a dávate tým najavo netrpezlivosť. Vysielate obsluhe signál, že nebudete práve najpríjemnejší zákazník.

Bývalá čašníčka Sofia Korkala sa zas vyjadrila, že jej nočnou morou bola kreativita zákazníkov. Nanešťastie, menu nie je plátnom pre vaše najdivokejšie fantázie. Stretla sa totiž so zákazníkmi, ktorí sa jej spýtali, aké majú v kuchyni ingrediencie a pokúsili sa zostaviť si jedlo podľa vlastných predstáv. Sofia chápe, že niektorí ľudia majú potravinové alergie, je však rozdiel medzi tým, ak niekto nemôže jesť oriešky a tým, ak je niekto neznesiteľne vyberavý.

Keď už sme spomenuli alergie, tie sú samostatnou kapitolou. Ak nemáte radi papriku, jednoducho to povedzte a netvrďte, že ste na ňu smrteľne alergickí. Stáva sa to často. Ak totiž poviete, že máte na niečo alergiu, podnik urobí všetko pre to, aby sa žiaden príbor ani nástroje v kuchyni danej potraviny ani len nedotkli.

Predstavte si ten pocit, keď vám obsluha prinesie jedlo, ktoré nebolo jednoduché pripraviť tak, aby alergénom nebolo ani náhodou kontaminované. Povedia vám, že na tanieri nemáte žiadnu papriku a jedlo je bezpečné. A vy im oznámite že alergickí nie ste, len papriku vrcholne neznášate. Zo svojho miesta väčšinou do kuchyne nevidíte a neviete, koľko námahy vaše jedlo vyžaduje. Rešpektujte prácu kuchára a nepridávajte mu zbytočné starosti. Ani vám by sa to vo vašom povolaní nepáčilo.

Čo je však ešte horšie ako „alergický“ zákazník? Zákazník, ktorý príde päť minút pred záverečnou. Predstavte si, že ste mali v práci dlhý a náročný deň, zákazníci na vás kričali kvôli veciam, na ktoré nemáte vplyv, kolega mal zrejme zlú náladu a vy ste nemali čas ani sa najesť. O päť minút však zatvárate a už máte takmer upratané stoly. Dnes sa možno dostanete domov k svojim blízkym načas. Omyl! Zrazu do reštaurácie nabehne päť členná rodinka a požaduje, aby ste ich obslúžili, keďže je ešte len 10:57. Objednajú si desať rôznych jedál, pričom jeden nechce to, druhý zas niečo iné. Každý za svoje jedlo zaplatí zvlášť, ideálne časť kartou a časť v hotovosti.

Ak na dverách vidíte, že podnik je otvorený do jedenástej, tri minúty pred jedenástou jednoznačne nie je vhodný čas na objednávky. V žiadnom podniku obsluha nie je ochotná každý jeden deň robiť nadčasy, ako keby nemala vlastný život. Tiež sú to len ľudia, ktorí majú aj svoje rodiny a záujmy.

Posledné pravidlo, nikdy na nikoho nelúskajte. Ani na čašníka, ani na barmana, na nikoho. Nikdy. Naozaj. Ako posledný sa vyjadril Maxwell Arnold, ktorý pracoval už na mnohých pozíciách vrátane čašníka, či manažéra reštaurácie. Tvrdí, že vzťahy medzi obsluhou a zákazníkmi občas môžu byť napäté, často však ide len o nepochopenie. Keďže bol Arnold aj na strane obsluhy, aj na strane zákazníka, chápe, ako funguje dynamika na oboch stranách.

Aby si zákazník mohol užívať večer v podniku v čo najväčšej spokojnosti, je potrebné, aby chápal všetky nuansy a nepísané pravidlá, ktorými je potrebné sa riadiť. Vybral päť základných pravidiel, ktorých sa treba držať a nerobiť tvrdohlavo to, čo považujeme za správne my.

Reštaurácia nie je váš domov

Ste platiaci zákazník. Obsluha to chápe a rešpektuje. Nezabúdajte však, že ste zároveň aj hosťom a okrem vás sú tu aj iní ľudia. Majte preto na pamäti, že ak obsluhu požiadate, aby stíšila hudbu, zapla klimatizáciu, alebo zapla silnejšie svetlo, možno vám nebude vedieť vyhovieť, aj keď požiadate pekne.

Ak napriek tomu trváte na svojich požiadavkách, nerešpektujete obsluhu, keďže sa správate, ako keby reštaurácia bola vašim domovom a obsluha tu bola len pre vás. Neberiete však ohľad ani na ostatných zákazníkov, ktorým nemusia vyhovovať rovnaké podmienky, ako vám.

Ak je plno, pravdepodobne si na objednávku chvíľu počkáte

Ak je podnik plný, vidíte to už na prvý pohľad. V taký čas nemôžete očakávať, že budete mať jedlo na stole do piatich minút. Prečo? Viac ľudí, viac objednávok, viac práce v kuchyni. Ak si objednáte, môže trvať aj viac než 40 minút, než dostanete svoje jedlo. Aj keď sa vám to nepáči, sťažnosťami nikomu nepomôžete. Keď ste vošli a videli ste, že je plno, museli ste očakávať, že to chvíľu potrvá. Ste hladní? To asi každý v reštaurácii. Preto sú asi tu.

Neobjednávajte si jedlo, ktoré nie je v menu

Neraz sa stáva, že zákazník sa pokúša zostaviť si svoje vlastné jedlo. Menu je väčšinou zostavované na základe cien, tradícií a toho, čo si zákazníci objednávajú najčastejšie. Ak si objednáte niečo z menu, kuchár presne vie, čo má robiť. Ak však prídete s radou špeciálnych požiadaviek, zbytočne sa všetko spomaľuje a stráca sa zmysel jedálneho lístka. Ten je tam predsa z nejakého dôvodu. Navyše, v reštaurácii nemáte súkromného kuchára. Menšie úpravy jedla sú v poriadku, vlastné vymyslené jedlá už nie.

Ak niečo nie je v poriadku, povedzte to

Nejdete predsa jesť von pre to, aby ste mali zlé jedlo. Podnik by nemohol fungovať, keby neustále servíroval niečo nejedlé. Ak s jedlom niečo nie je v poriadku, jednoducho sa ozvite. Ak steak nie je dobre prepečený, kuchár ho predsa dopečie. Ak nemáte dosť korenia, obsluha ho prinesie. Ak vám jedlo nechutí, ale vy ho aj tak zjete a nič nepoviete, nikto s tým nič neurobí. Už vôbec nie v prípade, ak sa ani neozvete ale večer napíšete na stránku podniku nenávistný komentár. Nedáva predsa zmysel, aby reštaurácia neurobila pre zákazníka to najlepšie, čo môže.

Nepokrikujte na celý podnik „čašník/čašníčka“!

Ide o základný rešpekt k inej ľudskej bytosti. Nečudujte sa potom, ak k vám obsluha nebude milá, alebo vás bude ignorovať.

Stretli ste sa aj vy v reštauráciách s nepríjemnou skúsenosťou? Podeľte sa s nami.

Pozri aj: 10+ čašníckych trikov, ktoré ste si doteraz nikdy nevšimli. Vďaka ním na vás pekne zarábajú

indy100