Foto: Flickr.com

Len málokedy sa stane, že vysnívané povolanie z detstva, v dospelosti aj naozaj robíme. No výnimka to nie je.

Čím ste chceli byť ako deti? Lekárom, sestričkou, astronautom alebo nebodaj smetiarom? Detské sny a túžby sú krásne v tom, že ich nebrzdí realita, na ktorú dospelí ľudia často narážajú. Avšak niekedy je sen či túžba z detstva taká silná, že dieťa a neskôr mladí človek urobí všetko preto, aby si splnil svoj sen. A to je dobré. Aj v našej malej ankete nájdeme príklady takých ľudí. Naopak ale nájdeme aj nevyplnené túžby či detské sny, pri ktorých boli samotní respondenti radi, že sa nevyplnili. 

Článok pokračuje pod videom ↓

Lukáš (23)

V rodine sa traduje, že som chcel byť smetiarom, no nemám pocit, že by som spravil niečo pre to, aby sa to splnilo. Ako dieťa som chcel byť všeličím – policajtom, hasičom, záchranárom, vojakom – ako každý chlapec. Nejaký konkrétny profesijný sen som ale nikdy nemal. Momentálne študujem učiteľstvo, no nemám pocit, že toto je to, čo chcem celý život robiť.


Marcel (31)

V detstve som chcel byt politik. Točil som sa na kolotoči a kričal som „Nech žije Dubček“. Teraz som právnik neziskovej organizácie, točím sa na kancelárskej stoličke a na politiku pozerám s otvorenými ústami.


Michal (27) 

Pamätám si, že keď som bol malý, chcel som byť kozmonautom a smetiarom. Spomínam si na úškrn rodičov, keď sa ma pýtali na povolanie a povedal som im kozmonauta. Mne to vtedy vôbec neprišlo nereálne, vnímal som to ako bežnú voľbu, ktorá je jasná. Veď keď si niečo vyberiem, budem to predsa robiť nie? Časom to samozrejme prešlo, dnes mám vlastnú firmu a robím to, čo ma baví. Takže moje detské sny sa nenaplnili. Dnes by som ale kozmonauta určite robiť nechcel. A ani smetiara, nemám rád zimu.

Foto: Pixabay

Lucia (26)

Už od malička som chcela byť bábkoherečka, prípadne herečka. S mladším bratom sme sa hrávali na divadlo a pre návštevy som si vždy pripravovala nejaké vystúpenia. Neskôr na strednej škole ma láska k umeniu neopustila, no viac ma bavilo písanie a literatúra. Na vysokú som šla ale úplne mimo môj sen. Vybrala som si ekológiu a tvorbu krajiny a to aj preto, že v tej dobe sa vo mne prebudil akýsi „ochranársky“ duch. Po vysokej som sa však vrátila ku koreňom. Dnes pracujem ako šéfredaktorka a síce to nie je splnenie detského sna, mám aspoň bližšie ku kultúre a tvoreniu ako takému.


Martin (30)

Už v detstve som bol lenivý a mojou túžbou bolo, aby som v dospelosti nerobil nič a len si užíval. Keďže som ale preto nič nerobil, môj vysnívaný pracovný zámer nevyšiel. Teraz robím technika špecializovaných zariadení a aj keď som to nikdy neplánoval robiť, som so svojou prácou celkom spokojný.


Ivan (32)

Od mala som rád čítal knihy a pozeral dokumenty. Čo som sa dozvedel som potom každému rozprával. Akosi prirodzene som tak inklinoval k učiteľstvu. Po gymnáziu som išiel študovať pedagogiku a po jej vyštudovaní som hneď nastúpil do praxe. Teraz som triedny učiteľ a svoju prácu by som nemenil za nič.

foto: Pixabay

Michaela (30)

Od detstva som chcela byť spisovateľkou. Pýtala som sa riaditeľa základnej školy, akú školu si mám vybrať, keď chcem byť spisovateľkou. Poradil mi gymnázium. Písala som aj na ňom, potom som si urobila „obkľuku“ študovaním molekulárnej biológie. Nakoniec sa mi však predsa len podarilo splniť si detský sen. Napísala som štyri knihy, a živím sa tým, čo ma baví. Písaním.


Miroslav (27)

Chcel som byť lekárom. Hrával som sa so sestrou na doktora a veľmi ma to bavilo. Potom som sa ale rýchlo stretol s „krutou“ realitou a zistil som, že pohľad na krv mi nerobí vôbec dobre. Preto som si strednú školu namiesto zdravotnej zvolil technickú, resp. rodičia mi ju vybrali. Neskôr som pokračoval na vysokej technickej škole a teraz pracujem ako návrhár v medzinárodnej strojárskej firme.


Karla (28)

Moje bábiky s umelými vláskami ostrihanými na ježka a plyšový macko s plešinkami sú nemí svedkovia detskej túžby stať sa kaderníčkou. Vtedy som netušila, že existuje práca asistentky pre ľudí s mentálnym postihnutím, ale dnes by som už nemenila.


Matej (31)

Keď som mal 4 roky, moja teta mi povedala, že v budúcnosti budem ministrom. Mne sa to páčilo, aj keď som ani nevedel, čo to vlastne je. Hneď som si ale vybral aj rezort a to ministerstvo vnútra. Asi je každému jasné, že som sa ním nestal, no je pravda, že veľkú snahu som tomu nevenoval, najmä keď som zistil, aká kľukatá je to cesta. Teraz pracujem v kancelárii a moja práca ma baví a napĺňa a to aj napriek tomu, že som si sen nesplnil. Keď sa ale pozerám na súčasnú politickú scénu, som vlastne rád, že mi to nevyšlo 🙂

A ako ste na tom vy? Čím ste chceli byť v detstve a vyplnilo sa vám to?

Pozri aj: Čo keď bublina praskne? Toto by sa stalo, keby padla hodnota Bitcoinu na nulu

Uložiť článok

Najnovšie články