Štát od 1. januára 2025 povolil odstrel vlkov. Počas tejto sezóny, ktorá trvá do 15. januára, možno zabiť 74 jedincov. Kým Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a envirorezort (MŽP SR) nastavili kvóty, a štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa vyzval poľovníkov na ich naplnenie, ochranári bijú na poplach.
Od 1. júna 2021 pritom platila vyhláška, podľa ktorej bolo zakázané vlka dravého odchytávať, zraňovať, zabíjať, držať, chovať, prepravovať, predávať alebo vymieňať.
Ako informoval Denník N, k 7. januáru 2024 malo byť zastrelených už sedem vlkov. Aj keď má sezóna lovu o niekoľko dní skončiť, iniciatíva My sme les už dnes upozorňuje na to, že v tej nasledujúcej môže nastať situácia, že sa vlk dravý začne loviť už od 1. septembra, a to s následkom oveľa vyššieho počtu zastrelených jedincov.
„Poľovníci považujú vlka za konkurenta, pretože loví jelene, srnce a diviaky. Z ekologického hľadiska však vlk zohráva dôležitú úlohu, keďže pomáha udržiavať rovnováhu v ekosystéme,“ vysvetlil pre interez Michal Haring z My sme les.
Ochranári s lovom nesúhlasia
MŽP SR odôvodňuje odstrel vlka tým, že spôsobil škody na hospodárskych zvieratách vo výške viac ako 533 646 eur. Okrem toho má tiež rezort tvrdiť, že ak sa vlci nelovia, strácajú plachosť a dochádza k útokom na zvieratá aj v prítomnosti pastierov či pastierskych psov. Haring tieto odôvodnenia spochybňuje.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
„Ministerstvo však pritom často odkazuje na neoverené a nepublikované údaje, čím podkopáva dôveryhodnosť svojich tvrdení. Neexistuje ani preukázané spojenie medzi plošným odstrelom a znižovaním škôd na hospodárskych zvieratách – v minulosti sa dokonca zaznamenal nárast škôd aj počas aktívneho lovu vlka,“ vysvetľuje Haring s tým, že štúdia publikovaná v Conservation Letters v roku 2023 ukázala, že lov vlkov v minulosti neznížil škody na hospodárskych zvieratách.
Alojz Kaššák zo Slovenskej poľovníckej komory rozhodnutie rezortov odôvodňuje tým, že vlk môže byť hrozbou po určitom čase, tak, ako to bolo v minulosti predpovedané aj pri medveďovi hnedom, čo sa podľa jeho slov aj potvrdilo.
„Po zastavení lovu medveďa stratil plachosť, začal sa synantropizovať, častejšie navštevovať obývané oblasti, stúpol počet napadnutí touto šelmou a pribudli aj prvé úmrtia. Netvrdíme, že vlk začne napádať ľudí, hoci aj to sa deje v okolitých krajinách, ale môže častejšie napádať domáce zvieratá, a čo je horšie, môže sa páriť so psom, čo môže byť výrazný problém, tak, ako je to aj v prípade mačky divej,“ hovorí.
Haring však tvrdí, že aj keď ľudia môžu vlka považovať za hrozbu, útoky vlka na človeka sú „mimoriadne zriedkavé a tieto obavy sú neopodstatnené“.
Môžu nastať problémy
Ako upozorňuje Haring, lov vlkov často narúša štruktúru svoriek, čo má negatívny vplyv na ich prirodzené správanie a môže zvýšiť konflikty s ľuďmi.
Odborníci navyše varujú, že ak bude lov pokračovať, môže dôjsť k ohrozeniu genetickej jedinečnosti karpatského vlka. „Na Slovensku sa vyskytuje karpatská populácia vlka a časť stredoeurópskej nížinnej populácie, ktorá sa nachádza severozápadne od nášho územia, nie v Maďarsku,“ vysvetľuje a dodáva, že ak by prišlo k výraznejšiemu prepojeniu týchto populácií, mohlo by to ohroziť genetickú jedinečnosť karpatského vlka, ktorý je prispôsobený miestnym podmienkam. „Jeho strata by nebola len ekologickým, ale aj kultúrnym oslabením, keďže karpatský vlk patrí k symbolom slovenskej divočiny.“
Slovenská poľovnícka komora naopak tvrdí, že spomedzi členov pracovnej skupiny, ktorých považuje za expertov v problematike pre určenie kvóty na lov vlka dravého, ani jeden, s výnimkou zástupcu Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk, netvrdil, že vlk karpatský úplne zmizne z našej prírody, respektíve, že bude ovplyvnená jeho genetika.
„Stanovenými územiami ochrany je zabezpečená migrácia vlka z Poľska, Českej republiky, Maďarska aj Ukrajiny. Manažment vlka je schválený tak, aby v žiadnom prípade nemal negatívny dosah na populáciu vlka dravého na Slovensku ani v zahraničí,“ vyhlásila poľovnícka komora.
Čo sa stalo?
Od 1. januára 2025 nadobudla účinnosť vyhláška MŽP SR, ktorá odstraňuje celoročnú ochranu vlka. Táto vyhláška, ako upozorňuje My sme les, bola prijatá „bez opory v odborných argumentoch a nerešpektuje vedecké poznatky“.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Kvóta bola určená ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na základe odporúčaní komisie pre určenie kvóty lovu vlka dravého, Zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, Programu starostlivosti o vlka dravého na Slovensku, Smernice Rady č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín.
Slovenská poľovnícka komora však tvrdí, že k týmto krokom došlo na „základe vedeckých poznatkov získaných monitoringom populácie vlčích párov a poznania dynamiky prírastkov vĺčat, ktoré zbiera, eviduje a analyzuje Národné lesnícke centrum, ďalších vedeckých poznatkov členov pracovných skupín a Štátnej ochrany prírody SR“.
Dodáva tiež, že pri určení kvóty na lov vlka sa postupuje podľa pravidiel stanovených v Programe starostlivosti o vlka dravého, ktorý bol jednohlasne schválený všetkými členmi vyššie menovanej pracovnej skupiny.
„Kvótu navrhuje pracovná skupina, ktorej členovia sú odborníci naprieč celým spektrom lesníctva, poľovníctva, ochrany prírody, chovateľov a aj mimovládnych organizácií,“ tvrdí komora.
Štátna ochrana prírody uviedla, že podmienky lovu vlka dravého sú obdobné ako pred rokom 2021. Tentoraz pribudli územia, kde je lov zakázaný. „Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky zabezpečí dôsledne plnenie všetkých úloh, ktoré jej platná legislatíva určuje a bude plne súčinná pri spolupráci s jednotlivými dotknutými subjektmi.“
Upozorňujú na likvidačné kroky envirorezortu
Pod vedením Tomáša Tarabu došlo na ministerstve k rôznym zmenám, bol napríklad novelizovaný zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Organizácia Greenpeace nedávno uviedla, že pôsobenie ministra na čele rezortu je katastrofou.
Ako pre interez povedala hovorkyňa a PR manažérka Greenpeace Slovensko Miroslava Ábelová, pôsobenie Tarabu, no i štátnych tajomníkov je „čistou katastrofou“.
„Ich kroky, komunikácia a pôsobenie sú namierené k podkopávaniu pilierov ochrany prírody a prejavom totálnej arogancie moci – či už hovoríme o prepustení špičkových odborníkov a odborníčok a ich nahradení politickými nominantmi bez akejkoľvek kvalifikácie, alebo o preháňaní sa po národných parkoch na štvorkolkách či vrtuľníkoch. Väčšina toho, čo vyšlo z dielne ministra Tarabu, prírode ubližuje, namiesto toho, aby ju to chránilo,“ hovorí.
Dodáva, že ministerstvo predložilo množstvo škodlivých legislatívnych opatrení, medzi ktoré patrí napríklad zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorý obmedzuje účasť verejnosti na konaniach, a tým podľa Ábelovej dáva neúmernú moc investorom a oslabuje verejný záujem.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Spomína tiež návrh novelizácie koncepcie vodnej politiky, či zákon o emisných povolenkách, ktorý „namiesto toho, aby podporoval prechod na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo, odmeňuje znečisťovateľov“. Taraba má navyše podporovať aj projekty, ktoré priamo škodia prírode a klíme.
„Reč je napríklad o bratislavskom LNG termináli, ktorého výstavbu odobrilo v januári roku 2024, ale aj o propagácii spaľovní odpadu namiesto riešení, ktoré ponúka obehové hospodárstvo. Ako nedávne absurdné nápady ministerstva možno spomenúť megaprojekty typu tunel pod Karpatmi či Insula Magna.“
Okrem odstrelu medveďa či vlka navyše podľa jej slov „ministerstvo pod zámienkou kalamitnej ťažby odobrilo masívne holoruby v chránených územiach, likvidáciu niekoľko sto rokov starých stromov, či ničenie biotopov ohrozeného hlucháňa“.
Greenpeace Slovensko ako aj iniciatíva My sme les poukazujú na meškanie prípravy dôležitých stratégií, ako je napríklad stratégia ochrany ovzdušia či klimatický zákon. „V rámci Plánu obnovy a Programu Slovensko sa ukazuje, že čerpanie financií je na mimoriadne nízkej úrovni, čo ohrozuje realizáciu zelených projektov,“ upozornil Haring.
Nahlásiť chybu v článku