Česká republika neudelí humanitárne víza Rusom, ktorí zo svojej vlasti utekajú pred čiastočnou mobilizáciou. Serveru Novinky.cz to vo štvrtok potvrdil český minister zahraničných vecí Jan Lipavský, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Utekajúcich Rusov v Európe nechcú, Nemci sú ústretoví
„Rozumiem, že Rusi utekajú pred čím ďalej zúfalejšími rozhodnutiami Putina. Ale tí, ktorí z krajiny utekajú preto, lebo nechcú plniť povinnosť uloženú ich vlastným štátom, nespĺňajú podmienky na udelenie humanitárneho víza,“ uviedol Lipavský.
Rovnaký krok v stredu oznámili pobaltské štáty Litva, Lotyšsko a Estónsko. Lotyšský minister zahraničných vecí Edgar Rinkévičs na Twitteri napísal, že rozhodnutie neposkytovať útočisko padlo z obáv o bezpečnosť v jeho krajine.
Nemecko je pripravené prijať ľudí, ktorí sa v Rusku snažia vyhnúť vojenskej službe, a rovnako aj dezertérov z ruskej armády. V súvislosti so správami o úteku mužov z Ruska po vyhlásení čiastočnej mobilizácie to naznačili viacerí ministri spolkovej vlády v Berlíne, informujú agentúry AFP a DPA.
„Dezertéri, ktorým hrozia vážne represie, môžu v Nemecku v princípe získať medzinárodnú ochranu,“ povedala pre noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung ministerka vnútra Nancy Faeserová. „Kto sa odvážne postaví voči režimu prezidenta Vladimira Putina a dostane sa preto do najväčšieho nebezpečenstva, môže v Nemecku z dôvodu politického prenasledovania požiadať o azyl,“ dodala.
Až jeden milión Rusov
Až jeden milión Rusov môže byť povolaných do vojny na Ukrajine v rámci čiastočnej mobilizácie, ktorú v stredu vyhlásil tamojší prezident Vladimir Putin, napísal nezávislý ruský denník Novaja Gazeta. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.
Putin v stredajšom televíznom prejave národu povedal, že sa vojenská služba bude vzťahovať len na „občanov, ktorí sú v súčasnosti v zálohe, predovšetkým na tých, ktorí slúžili v ozbrojených silách, majú určité vojenské povolania a relevantné skúsenosti„.
Krátko po Putinovom vyhlásení ruský minister obrany Sergej Šojgu uviedol, že ako súčasť mobilizácie, ktorá sa bude vzťahovať na občanov „s predchádzajúcimi vojenskými skúsenosťami„, povolajú do zbrane 300.000 Rusov, pripomína The Guardian.
„To nie sú ľudia, ktorí nikdy nevideli ani nepočuli nič o armáde,“ povedal Šojgu a dodal, že študentov ani novopovolaných brancov sa mobilizácia týkať nebude.
Novaja Gazeta, nezávislý ruský denník, ktorý v súčasnosti pôsobí v exile, však citoval nemenovaného predstaviteľa Putinovej vlády s tým, že v skutočnosti by mal byť do armády povolaných až milión Rusov.
Zdroj novinám ďalej povedal, že siedmy článok dekrétu, ktorý Putin v stredu podpísal, umožňuje ruskému ministerstvu obrany povolanie takéhoto počtu osôb. „Počet bol niekoľkokrát upravovaný, a na konci sa dohodli na jednom milióne,“ citoval zdroj denník The Guardian.
Moskva ale vo štvrtok poprela mediálne správy, podľa ktorých dekrét prezidenta Vladimíra Putina o čiastočnej mobilizácii predpokladá povolanie až milióna záložníkov, informovala britská spravodajská stanica Sky News.
Stále nejde o vojnu. Podľa Kremľa
Aj napriek vyhláseniu čiastočnej mobilizácie stále označuje vojnu na Ukrajine za „špeciálnu vojenskú operáciu“. Vo štvrtok to vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. TASR správu prevzala z agentúry DPA a stanice CNN.
Ruský prezident Vladimir Putin v stredu ráno vyhlásil čiastočnú mobilizáciu. K tomuto kroku pristúpil pred avizovanými „referendami“ v Moskvou ovládaných oblastiach na východe a juhu Ukrajiny o ich pripojení k Rusku.
Nahlásiť chybu v článku