Foto: TASR

V hre je aj úradnícka vláda.

Predčasné parlamentné voľby by sa mohli uskutočniť ešte pred letom budúceho roka, podmienkou však je zodpovedajúci legislatívny postup parlamentu. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

Článok pokračuje pod videom ↓

Dodal, že zodpovednosť za výkonnú moc preberá prezidentka Zuzana Čaputová, predčasné voľby však sama umožniť nedokáže. „Zdá sa mi, že prezidentka si uvedomuje, že situácia je dramatická a je za predčasné voľby. Je úlohou parlamentu, ako sa s tým vysporiada,“ uviedol Hrabko.

Osobne si nevie predstaviť, že by vláda Eduarda Hegera (OĽANO) bez dôvery ľudí a parlamentu vládla až do jari budúceho roka. Pripomenul, že proti vysloveniu nedôvery tomuto kabinetu sa v parlamente postavilo iba 20 poslancov, zástupcovia vládnej strany OĽANO sa hlasovania nezúčastnili.

Scenár novej vlády s podporou novej parlamentnej väčšiny Hrabko nepokladá za realistický. „Neviem si predstaviť scenár, ktorý kreslí Richard Sulík (SaS), že vznikne nejaká nová poslanecká väčšina, ktorá by podporovala novú vládu. Okrem 20 poslancov SaS nevidím žiadnych ďalších, ktorí by sa na tom podieľali. Nedá sa vylúčiť, že ich Sulík nájde, ale nepredpokladám to,“ skonštatoval Hrabko.

Foto: TASR – Jakub Kotian

V hre je aj úradnícka vláda

Pokiaľ sa poslanci nedokážu dohodnúť na predčasných voľbách, Hrabko očakáva nástup úradníckej vlády. „Bola by to prezidentská vláda, ale je zaužívaný pojem úradnícka vláda alebo vláda odborníkov. Ale prakticky je to vláda prezidentky,“ poznamenal.

Skutočnosť, že za vládu, ktorá začínala s ústavnou väčšinou, hlasovalo iba 20 poslancov, je podľa neho dôkazom nezvládnutia moci. K predčasným voľbám by však podľa neho mohla Slovensko priviesť aj vláda v aktuálnom zložení.

„Kým nevyjde rozhodnutie prezidentky v zbierke zákonov, ešte tu máme vládu Hegera s plnými kompetenciami, ale nebudeme ju mať a to znamená vznik úplne novej politickej situácie, na ktorú ani samotní poslanci neboli pripravení,“ zhrnul Hrabko. Dodal, že prezidentka nemusela konať tak rýchlo, ako konala, čím by dala poslancom trochu času na to, aby opadli emócie.

„Napríklad Ivanovi Gašparovičovi trvalo až dva týždne, kým naplnil vôľu parlamentu a odvolal vládu Ivety Radičovej. Urobiť to hneď na druhý deň po hlasovaní parlamentu, sa mi zdá byť príliš skoro, je priveľa horúcich politických hláv. Samotní poslanci a strany musia zvážiť, čo ďalej,“ zhrnul Hrabko.

Uložiť článok

Najnovšie články