Foto: Flickr.com (Commander John Bortniak, NOAA Photo Library)

Nehostinné miesto na Zemi a predsa výborné prostredie pre skúmanie ľudského správania.

Pri predstave života na Antarktíde sa do rozhodnutia asi nikto z nás nepohrnie s obrovským nadšením. Toho sú si vedomí aj vedci, ktorí sa práve na tomto mieste rozhodli pre dlhodobú analýzu zaujímavého fenoménu. Ide o jedinečný mechanizmus ukrytý v nás, ku ktorého spusteniu dochádza v prípade, že je človek izolovaný v temnom a zároveň psychicky extrémne náročnom prostredí po dobu niekoľkých mesiacov. 

Článok pokračuje pod videom ↓

Tento stav možno pozorovať najmä v polárnych regiónoch, kedy je zima temná v dôsledku odklonu Zeme od Slnka. Polárne noci sú priam nepredstaviteľne dlhé a dni až príliš krátke. Svetlo trvá len niekoľko hodín. K podobnej situácií, ak nie dokonca rovnakej, dochádza aj počas vesmírnych misií, ktoré trvajú niekoľko dlhých mesiacov.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Year of Polar Prediction (@polarprediction),

„Naše zistenia by mohli poukazovať na formu psychologickej hibernácie,“ vysvetľuje Nathan Smith, jeden z výskumníkov tejto štúdie z Univerzity v Manchestri a dodáva: „Predošlý výskum vytvoril domnienku, že môže ísť  o ochranný mechanizmus tela proti chronickému stresu, čo aj dáva zmysel. Ak sú podmienky nekontrolovateľné, ale vieme, že sa v budúcnosti zlepšia, môžeme si zvoliť redukciu úsilia, ktoré vyvinieme na boj so stresom. Týmto spôsobom si šetríme vzácnu energiu.“ 

Základom bolo sledovanie spánku

Aby sme lepšie pochopili fungovanie a správanie človeka počas tohto stavu, Smith so svojim tímom sledoval psychologické zmeny 27 účastníkov. Výskum trval 10 mesiacov na polárnej stanici Concordia na Antarktíde a účastníci boli rozdelení do dvoch skupín. Súčasťou výskumu boli aj spomínané temné zimné mesiace vyskytujúce sa najmä za polárnym kruhom. Každý z účastníkov si viedol „denník spánku“, prostredníctvom ktorého bolo skúmané, akú kvalitu ich spánok má. Ďalším z faktorov, na ktorý výskumníci prihliadali, boli emócie a spôsoby, akými sa účastníci vyrovnávali so stresom.

foto: Unsplash

V priebehu zimných mesiacov, kedy bolo prostredie tmavé a pohyb účastníkov bol zredukovaný prevažne na pobyt vo vnútri, ich spánok a emočný stav mal nižšiu kvalitu. To sa začalo výrazne meniť s príchodom teplejších a slnečnejších dní. O týchto zmenách výskumníci vopred vedeli a neboli nimi vôbec prekvapení. Hlavné bolo to, ako sa jednotlivci boli schopní s danými podmienkami vyrovnať.

Správanie, ktoré ich prekvapilo

Počas zimy očakávali útlm aktívnych foriem správania, ako napríklad riešenie problémov. No aj zvýšenú úroveň pasívneho správania, akým je odmietanie a depresia. Zdá sa však, že aj pasívne odpovede na okolité javy zažívali svoj útlm. Skúmaná vzorka vykazovala známky všeobecnej ľahostajnosti a emocionálnej nezaujatosti. V podstate dochádza k druhu psychologickej hibernácie, ktorá bola spozorovaná aj počas letu na Mars s dĺžkou trvania vyše 520 dní. Ľudia vo svojom podvedomí vedeli, že stav, v ktorom sa nachádzajú, nie je trvalý a boli schopní prispôsobiť sa tomu.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Rory Mulloy (@rorymulloy),

Nádej pre ľudí a boj so stresom

Výsledky výskumu vedci považujú za otvorenú bránu k možnému riešeniu stresových situácií každodenného života. S bližšími pozorovaniami a rozširovaním vedomostí o problematike by sme mohli byť v budúcnosti schopní mentálne sa vypnúť napríklad od pracovného stresu. Nebezpečným faktorom tohto stavu však zatiaľ ostávajú spomalené reakcie, ktoré môžu práve v chladnom nehostinnom prostredí viesť k zraneniam či smrti.

sciencealert.com
Uložiť článok

Najnovšie články