Pri predstave života na Antarktíde sa do rozhodnutia asi nikto z nás nepohrnie s obrovským nadšením. Toho sú si vedomí aj vedci, ktorí sa práve na tomto mieste rozhodli pre dlhodobú analýzu zaujímavého fenoménu. Ide o jedinečný mechanizmus ukrytý v nás, ku ktorého spusteniu dochádza v prípade, že je človek izolovaný v temnom a zároveň psychicky extrémne náročnom prostredí po dobu niekoľkých mesiacov.
Tento stav možno pozorovať najmä v polárnych regiónoch, kedy je zima temná v dôsledku odklonu Zeme od Slnka. Polárne noci sú priam nepredstaviteľne dlhé a dni až príliš krátke. Svetlo trvá len niekoľko hodín. K podobnej situácií, ak nie dokonca rovnakej, dochádza aj počas vesmírnych misií, ktoré trvajú niekoľko dlhých mesiacov.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
„Naše zistenia by mohli poukazovať na formu psychologickej hibernácie,“ vysvetľuje Nathan Smith, jeden z výskumníkov tejto štúdie z Univerzity v Manchestri a dodáva: „Predošlý výskum vytvoril domnienku, že môže ísť o ochranný mechanizmus tela proti chronickému stresu, čo aj dáva zmysel. Ak sú podmienky nekontrolovateľné, ale vieme, že sa v budúcnosti zlepšia, môžeme si zvoliť redukciu úsilia, ktoré vyvinieme na boj so stresom. Týmto spôsobom si šetríme vzácnu energiu.“
Základom bolo sledovanie spánku
Aby sme lepšie pochopili fungovanie a správanie človeka počas tohto stavu, Smith so svojim tímom sledoval psychologické zmeny 27 účastníkov. Výskum trval 10 mesiacov na polárnej stanici Concordia na Antarktíde a účastníci boli rozdelení do dvoch skupín. Súčasťou výskumu boli aj spomínané temné zimné mesiace vyskytujúce sa najmä za polárnym kruhom. Každý z účastníkov si viedol „denník spánku“, prostredníctvom ktorého bolo skúmané, akú kvalitu ich spánok má. Ďalším z faktorov, na ktorý výskumníci prihliadali, boli emócie a spôsoby, akými sa účastníci vyrovnávali so stresom.
V priebehu zimných mesiacov, kedy bolo prostredie tmavé a pohyb účastníkov bol zredukovaný prevažne na pobyt vo vnútri, ich spánok a emočný stav mal nižšiu kvalitu. To sa začalo výrazne meniť s príchodom teplejších a slnečnejších dní. O týchto zmenách výskumníci vopred vedeli a neboli nimi vôbec prekvapení. Hlavné bolo to, ako sa jednotlivci boli schopní s danými podmienkami vyrovnať.
Správanie, ktoré ich prekvapilo
Počas zimy očakávali útlm aktívnych foriem správania, ako napríklad riešenie problémov. No aj zvýšenú úroveň pasívneho správania, akým je odmietanie a depresia. Zdá sa však, že aj pasívne odpovede na okolité javy zažívali svoj útlm. Skúmaná vzorka vykazovala známky všeobecnej ľahostajnosti a emocionálnej nezaujatosti. V podstate dochádza k druhu psychologickej hibernácie, ktorá bola spozorovaná aj počas letu na Mars s dĺžkou trvania vyše 520 dní. Ľudia vo svojom podvedomí vedeli, že stav, v ktorom sa nachádzajú, nie je trvalý a boli schopní prispôsobiť sa tomu.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Nádej pre ľudí a boj so stresom
Výsledky výskumu vedci považujú za otvorenú bránu k možnému riešeniu stresových situácií každodenného života. S bližšími pozorovaniami a rozširovaním vedomostí o problematike by sme mohli byť v budúcnosti schopní mentálne sa vypnúť napríklad od pracovného stresu. Nebezpečným faktorom tohto stavu však zatiaľ ostávajú spomalené reakcie, ktoré môžu práve v chladnom nehostinnom prostredí viesť k zraneniam či smrti.
sciencealert.com
Nahlásiť chybu v článku