Spánková paralýza je stav, ktorý sužuje množstvo ľudí po celom svete a opisujú ho ako svoj najhorší zážitok alebo najväčšiu traumu akú kedy zažili. Napriek tomu, že ide o jav, ktorý sa môže zdať iba ako ťažko vysvetliteľný, pôvod má v emóciách a pocitoch, ktoré človek denne prežíva. Rozprávali sme sa o nej so psychológom PhDr. PaedDr. Dušanom Fábikom. 

Predstavte si, že sa zdanlivo prebudíte uprostred noci, chcete sa pohnúť, vaše telo vám to však nedovolí. V náhlom šoku a panike sa do toho všetkého môžu navyše pridať aj vizuálne halucinácie alebo nepríjemné pocity tlaku na hrudníku či dusenie sa. Tento desivý stav je napriek všetkému zo psychologického hľadiska neuveriteľne fascinujúci. Prečo sa človek dostáva do tejto roviny medzi spánkom a bdelosťou, čo je pravý dôvod jej vzniku alebo či sa môže pretaviť aj do života po skutočnom zobudení, sme sa opýtali psychológa Dušana Fábika.

Čo môže spôsobovať spánkovú paralýzu?

Výskumy popísali viaceré faktory, ktoré prispievajú k spánkovej paralýze. Jedným z nich je dlhodobé narúšanie spánku. Do tejto kategórie sa radí užívanie alkoholu, nepravidelný spánkový režim alebo dokonca vyvolávanie lucídnych snov, teda snaha o uvedomovanie si svojho snívania. Všetky tieto aspekty narúšajú prirodzený spánok a pre našu psychiku sa stáva náročnejšie plynulo prejsť od spánku k bdeniu alebo naopak.

Najsilnejším prediktorom spánkovej paralýzy, ktorý platí pre väčšinu ľudí, však zostáva naše prežívanie v bdelosti. Výskumy poukázali, že najmä stres, úzkostné prežívanie alebo psychické problémy, ako napr. panická porucha či posttraumatická porucha, sú významne späté so spánkovou paralýzou. V takom prípade je spánková paralýza skôr symptómom týchto ťažkostí než samostatný problém. Samozrejme, väčšina ľudí si neuvedomuje, že v bdelosti zažíva stres alebo úzkosť, avšak ak bližšie spoznáme prežívanie daného človeka, zistíme, že táto hypotéza je často podporovaná.

Dá sa povedať, že niektorí ľudia sú na ňu náchylnejší?

Keďže je spánková paralýza často spätá s negatívnymi bdelými stavmi ako úzkosť či stres alebo emóciami ako strach, smútok či hnev, častejšie sa vyskytne u ľudí s intenzívnym emočným prežívaním. Mnoho ľudí si síce povie, že oni nepatria medzi emočných ľudí, avšak to poväčšine signalizuje, že svoje emócie potláčajú, niežeby ich nemali.

Vo vašom blogu píšete, že počas tohto stavu môže človek zažívať dokonca aj erotické pocity. Čo si pod tým môžeme predstaviť?

Osoba zažíva erotické vzrušenie sprevádzané zvlhnutím pošvy u žien alebo erekciou u mužov. Podobne ako v snoch, možno prežívať sexuálnu stimuláciu. V ostatných atribútoch je spánková paralýza rovnaká, t.j. osoba je nehybná, vedomá si svojho prostredia, pričom môžu byť prítomné niektoré halucinácie, napr. pocit vznášania. Jedná sa o pomerne netypickú formu spánkovej paralýzy.

Opisujete tri druhy halucinácií. Vie sa, od čoho závisia?

Výskumníci hodnoverne poukázali na fakt, že konkrétny typ halucinácie je závislý na neurofyziologických stavoch. Ide sa o veľmi špecifické informácie, ktoré zrejme nebudú mať pre bežného čitateľa význam.

Psychologické poznatky však predpokladajú, že halucinácie závisia aj od konkrétnej osobnosti snívajúceho a jeho prežívania. Napríklad, osoby s tendenciou k disociácii v priebehu bdelosti (vo veľmi všeobecnej rovine ide o tendenciu potláčať alebo vytesňovať nepríjemné emócie alebo informácie pri nejakom intenzívnejšom zážitku) majú častejšie halucinácie počas spánkovej paralýzy.

Faktorom je zrejme taktiež samotný sen, z ktorého sa osoba „prebúdza“ do spánkovej paralýzy. Pokiaľ osoba zažíva sen príjemný, napr. erotický, je možné, že pocity v spánkovej paralýze budú rovnako príjemné – erotické. Naopak, nočné mory spôsobia negatívnu spánkovú paralýzu s prislúchajúcimi negatívnymi halucináciami. Pre úplnosť len dodám, že charakter samotných snov zase vytvárajú naše nedostatočne prežité, nevyjadrené či potlačené emócie z bdelosti.

Čítala som, že pomáha rozhýbanie končekov prstov na nohách a rukách. Platí to u každého?

Áno, skúsenosti ľudí potvrdzujú, že snaha o pohyb prstov ukončuje spánkovú paralýzu.

Je možné v danom momente na človeku spozorovať, že prežíva tento stav?

Samozrejme, závisí to od vonkajších prejavov. Pokiaľ však hovoríme o štandardnej forme, kedy má osoba pomerne strnulú tvár, otvorené oči a meravé telo, je možné si to všimnúť. Logicky si to ale druhí ľudia bežne nevšimnú, keďže sa spánková paralýza odohráva spravidla v noci.

Čo môže človeka prebudiť zo spánkovej paralýzy? Máme ho a je dobré ho z nej budiť?

Ako bolo uvedené vyššie, snaha o pohyb prstov na nohách alebo rukách sa považuje za najlepší spôsob. Pomáha aj dotyk cudzej osoby, len ten málokedy nastane. Spánková paralýza je pre väčšinu ľudí mimoriadne nepríjemný stav, čo je hlavný motív pre zobudenie. Preto by bola asi každá osoba rada, ak by bola niekým v danom čase zobudená. Isteže sa to netýka ľudí zažívajúcich spánkovú paralýzu s erotickým kontextom.

Môže sa spánková paralýza pretaviť do reálneho života a ublížiť? Majú ľudia v normálnom živote traumy prípadne úzkostné stavy kvôli strachu z nej?

Áno, nanešťastie sa to stáva. Prvý zážitok spánkovej paralýzy môže byť natoľko odstrašujúci, že sa osoba bojí znovu zaspať, príp. sa obáva spánku aj z dlhodobého hľadiska. Vtedy osoba zažíva pred spánkom úzkosť, ktorá môže opäť z dôsledku zvýšenej úzkosti vyvolať spánkovú paralýza a snívajúci jedinec sa ocitá „v začarovanom kruhu“.

Dá sa spánkovú paralýzu umelo vyvolať?

Na podklade uvedených rizikových faktorov môžeme povedať, že áno. Cesta k tomu ale nie je vonkoncom zdravá a zážitok spánkovej paralýzy ani nie je lákavý cieľ. Ak však bude mať osoba dlhodobo nepravidelný spánkový cyklus a vyvolávať si lucídne sny, je možné, že sa spánková paralýza objaví.

Sú známe aj prípady, v ktorých sa spánková paralýza pretavila až do stavu, kedy to jedinec nezvládal?

V zmysle toho, že sa osoba bála spať, tak áno. Ale v zmysle toho, že by bola napríklad hospitalizovaná v nemocnici, tak o tom neviem. Ak aj bola, tak spolu so spánkovou paralýzou boli prítomné závažnejšie problémy.

Môže pomôcť eliminovať tieto stavy napríklad psychologické sedenie?

Psychologické sedenia môžu eliminovať tieto stavy, avšak treba si uvedomiť, že spánková paralýza (ak nejde o užívanie alkoholu, drog, umelého vyvolávania lucídneho snívania atď.) zo psychologického pohľadu predpokladá stres, resp. úzkostné prežívanie v bdelosti.

Psychologické sedenie sa preto nesústreďuje primárne na spánkovú paralýzu ako takú, ale mapuje bdelé prežívanie osoby a tam hľadá príčiny stresu a úzkosti spôsobujúce spánkovú paralýzu. Tie, keď sa odstránia, môže nastať úľava aj od spánkovej paralýzy. Nemožno však očakávať zmenu stavu po jednom sedení. Je to rovnaké ako s fyzickým zdravím. Jednou návštevou fitness centra tiež neschudneme 20 kilogramov.

Pre viac zaujímavostí o spánkovej paralýze a množstvo ďalších tém rozobratých so psychologického hľadiska, navštívte stránku, blog alebo profil na Facebooku psychológa Dušana Fábika, ktorý sa spánkovej paralýze v článkoch venuje obzvlášť zaujímavým a pútavým spôsobom. Okrem toho poskytuje aj odborné psychologické poradenstvo a terapiu.

Pozri aj:

Študentka psychológie o karanténe: Prezlečte sa z pyžama, pandémia zmení hodnoty spoločnosti