Piatková slovná prestrelka v Bielom dome priniesla v priamom prenose širokú škálu psychologických poznatkov o tom, ako sa zachovali zúčastnení aktéri. Šéfredaktor webu psychologie.cz Jan Majer to zhrnul v príspevku na facebookovom konte obľúbeného portálu pod názvom Päť kľúčových psychologických faktorov situácie v Bielom dome.
Nerovnováha síl (traja proti jednému)
Trump a Vance mali početnú i mocenskú prevahu, čo oslabovalo Zelenského schopnosť efektívne sa brániť. Vo férovej debate by mala byť sila strán vyrovnaná alebo moderovaná nestranným facilitátorom. Prevaha „domáceho tímu“ nad jedným izolovaným človekom je typickým znakom skupinového šikanovania, keď väčšia sila nie je využitá na dialóg, ale na demonštráciu dominancie a presadenie vlastných záujmov (často je týmto záujmom len uspokojenie z poníženia druhého).
Únava a znížená kognitívna kapacita
Cestovanie cez osem časových pásiem, spánková deprivácia a vyčerpanie oslabujú rozhodovacie schopnosti a emočnú stabilitu. Unavený človek reaguje pomalšie, menej sa bráni a je náchylnejší na manipuláciu. Šikana často prebieha vo chvíli oslabenia obete.
Rokovania v cudzom jazyku
Cudzí jazyk spomaľuje reakcie, oslabuje emočné prepojenie s vlastným prejavom a zvyšuje riziko jazykovej manipulácie zo strany rodených hovorcov. Komunikácia v angličtine obmedzovala Zelenského pohotovosť a emočnú silu jeho výrokov.
Verejná expozícia ako forma psychického tlaku
Priamy prenos udalosti do situácie prinášal ďalšie znevýhodnenie: Zelenskyj musel premýšľať nielen nad obsahom rozhovoru, ale aj nad tým, ako budú jeho reakcie pôsobiť na verejnosť (americkú, ukrajinskú i globálnu zároveň). Bol bez prípravy vtiahnutý do situácie, v ktorej mohla byť jeho obrana interpretovaná ako slabosť, odpor mohol ľahko vyznieť ako provokácia. Preto si „sígri“ šikanovanie spolužiaka často sami natáčajú na mobil.
Psychologické taktiky dominancie
Prerušovanie, rýchle preskakovanie medzi témami, moralizovanie („nie si dosť vďačný“), to všetko sú typické nástroje manipulácie a mocenského nátlaku. V psychológii šikanovania hovoríme o snahe destabilizovať obeť, znížiť jej sebavedomie a prinútiť ju k podriadeniu. V tomto prípade je ale finálny cieľ iný – prinútiť k podriadeniu americkú verejnosť. Trump nechce podporovať napadnutú krajinu a nedokáže ani zaistiť sľubovaný mier. Ponúka publiku vinníka.
„V psychoterapii párových a skupinových interakcií je základným pravidlom zaistiť vyváženú komunikáciu, bezpečné prostredie a rešpekt k emočnému aj kognitívnemu stavu účastníkov. Toto nebol dialóg, ale záťažový test postavený na princípoch šikanovania. Kombinácia asymetrie síl, únavy, cudzieho jazyka, verejného tlaku a mocenských manipulácií vytvorila situáciu, ktorá nesmerovala k dohode, ale k oslabeniu a verejnému poníženiu. V terapeutickej praxi by takýto prístup bol považovaný za zneužitie moci a zásadné etické zlyhanie,“ vyhlásil Majer.
Čo robiť, keď sa ocitneme v podobnej situácii?
Rozpoznanie vyššie uvedených vzorcov správania nám môže pomôcť nenechať sa zatlačiť do úlohy obete.
1. Rozpoznať vzorec správania: Samotné uvedomenie, že sa to deje a akému mechanizmu čelíme, výrazne zlepšuje našu pozíciu. Pokiaľ cítime, že na nás niekto vyvíja neprimeraný tlak, nemusíme reagovať hneď. Môžeme požiadať o čas na zváženie odpovede alebo konzultáciu.
2. Odmietnuť vnucovanú úlohu: Manipulátor sa často snaží vtiahnuť obeť do obrany alebo do pocitu viny. Namiesto toho je efektívna vrátiť diskusiu späť k vecným faktom. Napríklad: „Táto otázka nie je o vďačnosti, ale o stratégii. Poďme sa držať podstaty veci.“
3. Nepodľahnúť izolácii: Aj keď sa v daný moment cítime osamotení, v širšom kontexte úplne sami obvykle nie sme. Hoci Zelenskyj nemal priestor na aktívne zapojenie spojencov priamo počas rokovaní, vedel, že podporu má – doma, v EÚ, NATO a ďalších krajinách. „Zelenskyj odišiel ako ten, kto ustál najviditeľnejší akt šikanovania v histórii,“ konštatuje Majer a poukázal tiež na československý kontext z minulosti.
V marci 1939 bol prezident Emil Hácha povolaný do Berlína, kde mu Hitler a Göring oznámili, že pokiaľ nepodpíše súhlas s nemeckou okupáciou, Praha bude bombardovaná. Hácha, vyčerpaný a izolovaný, počas rokovaní skolaboval. Bol prinútený kapitulovať. O tridsať rokov neskôr, v auguste 1968, bol Alexander Dubček a ďalší československí predstavitelia odvlečení do Moskvy.
Fyzicky aj psychicky vyčerpaný Dubček bol izolovaný a podrobený nátlaku, ktorý mal zlomiť jeho odpor. Osvedčený mechanizmus bol vtedy úspešne použitý na vynútenie tzv. Moskovských protokolov, ktoré legitimizovali sovietsku okupáciu.
Nahlásiť chybu v článku