Základným cieľom letu bolo zistiť, ako vplýva na živý organizmus let do kozmu, konkrétne napríklad preťaženie či dlhší pobyt v beztiažovom stave. V stredu 19. augusta uplynie 60 rokov od tejto hviezdnej odysey štvornohých kozmonautov, ktorá otvorila človeku cestu pri dobývaní kozmu. Veď o osem mesiacov po nej – 12. apríla 1961 – vzlietol do vesmíru prvý človek Jurij Gagarin.
Prvou živou bytosťou, ktorá sa dostala do vesmíru a obletela Zem, bola trojročná túlavá sučka Lajka, odchytená v moskovských uliciach. Stalo sa tak 3. novembra 1957 na umelej družici Sputnik 2. Avšak po troch obletoch Zeme Lajka zahynula na následky stresu a prehriatia organizmu. Ďalej 28. júla 1960 nasledovali Čajka a Lisička, tieto psy ale zahynuli pri havárii rakety, ku ktorej došlo iba 19 sekúnd po štarte. Keďže Belka a Strelka boli ich náhradníkmi, o niekoľko dní prišiel rad práve na nich, aby sa vybrali na vesmírnu misiu.
Špeciálne kritériá
V roku 1957 vedúci sovietskeho kozmického programu a hlavný sovietsky konštruktér rakiet Sergej Koroľov stanovil úlohu – pripraviť psy na let do vesmíru a na ich úspešný návrat na Zem. Na základe metodiky – váha do šesť kilogramov, výška do 35 centimetrov a vek od dvoch do šiestich rokov – vybrali celkovo dvanásť sučiek. Psy mali mať navyše svetlú farbu srsti, aby sa dali lepšie pozorovať na monitoroch a museli vyzerať príťažlivo – to pre prípad, že ich budú ukazovať médiám.
Aj psí kozmonauti sa museli pred samotným štartom podrobiť náročnému tréningu. Napríklad boli zavretí 15 až 20 dní v špeciálnych klietkach, obliekali ich do skafandrov, lietali na centrifúge a dostávali špeciálnu stravu.
Štart
Umelá družica Sputnik 5 vyštartovala z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane 19. augusta 1960 o 11.44 h moskovského času. Na palube lode sa nachádzali psy Belka a Strelka, ďalej jeden králik, štyridsať myší, dva potkany, muchy a niekoľko rastlín.
Po 17 obletoch Zeme a 27 hodinách letu cestovatelia úspešne pristáli na Zemi, čím sa stali prvými vesmírnymi pasažiermi, ktorí svoj výlet prežili. Let neprežilo akurát päť myší.
Belka bola nesvoja
Kozmický let Belky a Strelky zaznamenal svetovú premiéru tiež tým, že v riadiacom stredisku ho po prvý raz pozorovali na monitoroch. V priamom prenose bolo možné sledovať pulz, krvný tlak, EKG, dýchanie a správanie sa psov. Vďaka kamerám mohli vedci vidieť, že psom sa pri štarte a počas stúpania výraze zrýchlilo dýchanie a pulz, ktorý sa ale na obežnej dráhe ustálil. Nehľadiac na preťaženie i vibrácie jedli psy špeciálne pripravenú stravu s apetítom a ani ich teplota sa počas celého letu nezmenila, len Belka bola po štvrtom oblete Zeme zrazu nesvoja a pokúšala sa vytrhnúť z remeňov.
Chruščov daroval šteniakto dcére Kennedyho
Strelka porodila niekoľko mesiacov po úspešnom kozmickom lete šesť zdravých šteniatok. Jedno z nich, Pušinku, daroval sovietsky vodca Nikita Chruščov manželke a dcére amerického prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho, ktorým sa veľmi páčila.
Po vesmírnej misii žili legendárne psy v moskovskom Inštitúte leteckej a kozmickej medicíny a dožili sa úctyhodného veku. Vypchaté telá dvoch slávnych kozmických psíkov Belky a Strelky sa nachádzajú v Múzeu kozmonautiky v Moskve.
Nahlásiť chybu v článku