Človek už od počiatkov rád prekonáva výzvy, dosahuje vzdialené a zložité, a posúva hranice stále ďalej a ďalej. Jednu takúto veľkú hranicu sa podarilo prekonať aj pilotovi Charlesovi Lindberghovi, keď 20. mája 1927 odštartoval na svoj let cez Atlantický oceán.
Lindbergha fascinovala technika už od mladých čias. Zaujímal sa o motory, a preto niet divu, že začal študovať strojárstvo na vysokej škole. V tej dobe ho nadchlo lietanie. Po ukončení vysokej školy sa v roku 1922 prihlásil do leteckej školy v americkom Lincolne a prvýkrát letel v apríli toho roku ako spolupasažier na dvojplošníku, píše sa v životopisnej knihe o Lindberghovi z roku 1927.
Nasledoval letecký kurz a v roku 1923 sa rozhodol zainvestovať. V armádnom výpredaji si zadovážil prebytočné lietadlo Curtiss JN z prvej svetovej vojny. Toto lietadlo, ktoré ho stálo 500 dolárov, napokon mohol aj prvýkrát sám pilotovať.
Ukázalo sa, že pilotovanie je to, prečo sa Charles narodil. Okamžite sa s ním zžil a lety si užíval. Vyskúšal si aj nočný let a lietadlo si v prípade poruchy vedel aj opraviť.
Nastúpil do armády, kde zažil aj svoju najvážnejšiu nehodu. V armáde urobil veľký dojem a vyslúžil si hodnosť nadporučíka v záložnom zbore leteckých služieb. Armáda však napokon pilotov veľmi nepotrebovala a Charles Lindbergh, keďže lietanie miloval, smeroval inde.
Doručil vždy a všetko
V októbri 1925 nastúpil do poštovej spoločnosti Robertson Aircraft Corporation ako hlavný pilot. Bol povestný tým, že dokázal doručiť poštu za každých okolností a každého počasia. Počas jedného letu dokonca vyhadzoval z horiaceho lietadla vrecia s poštou a následne volal, aby po ne prišli nákladné autá. Svoj vrchol kariéry však ešte nedosiahol.
Orteigova cena
V USA bola vyhlásená finančná prémia vo výške 25-tisíc dolárov hotelierom z New Yorku, Raymondom Orteigom. Bola určená pre toho, kto prvý preletí cez Atlantik, konkrétne na trase New York – Paríž, a to bez medzipristátia. Táto cena lákalo viacero letcov, no nikomu sa ju nepodarilo získať. Až kým na scénu neprišiel Lindbergh.
Samozrejme, prelet nebol taký jednoduchý. Bolo potrebné mať spoľahlivý stroj, dostatok paliva a dostatočne šialeného pilota, ktorý sa na to podujme. Lindbergh sa spojil s dvomi finančníkmi a napokon za 10 580 dolárov postavila spoločnosť Ryan Aircraft Company v San Diegu jednoplošník Ryan NYP. Lindbergh na ňom trénoval lietanie dva mesiace, kým sa rozhodol, že už je ten správny čas.
Historický let
V piatok 20. mája 1927 sa začína písať história lietania. Charles Lindbergh vzlieta z Long Islandu smer Európa, píše portál History. Jeho jednoplošník bol plný paliva, mal ho až 1 700 litrov, pričom celé lietadlo tak vážilo 2 400 kilogramov. Štart znepríjemňovala blatistá pôda po dažďoch a lietadlo naberalo výšku iba veľmi pomaly.
Nasledoval 33,5-hodinový let. Počas neho čelil mnohým zložitým situáciám. Letel cez búrkové mraky, hmlu, pritom bojoval s námrazou a mal problém s navigáciou. Napokon sa mu však v sobotu 21. mája o 22:22 podarilo pristáť na parížskom letisku Le Bourget. Jeho let spôsobil tiež jeden neočakávaný rekord. Najväčšiu dopravnú zápchu v Paríži, keďže až 150-tisíc ľudí ho chcelo privítať.
Charles Lindbergh to dokázal. Bol prvým človekom, ktorý absolvoval sólový let ponad Atlantický oceán. Mimochodom, prvý nepretržitý let ponad Atlantik sa už podaril aj skôr, a to Johnovi Alcockovi a Arthurovi Whitten Brownovi.
Sláva a únos
Lindbergh sa stal okamžite slávnou osobnosťou. Získal americké vyznamenanie – Medal of Honor a podnietil zdokonaľovanie medzikontinentálnej dopravy. Zúčastňoval sa slávnostných ceremónií a stal sa z neho aj Muž roka podľa časopisu Times.
Tu by mohol príbeh úspešného letca a hrdinu Ameriky aj šťastne skončiť, nebyť však jednej smutnej a veľmi závažnej, tentoraz osobnej udalosti.
Charles Lindbergh sa neskôr oženil a s manželkou mal syna – Charlesa Lindbergha juniora. 1. marca 1932 sa udialo niečo desivé. Pestúnka malého Charlesa nenašla v postieľke, kde inak mal byť.
Nikto netušil, kde 20-mesačný chlapec je, no rýchlo v izbe našli odkaz: “Drahý pane! Pripravte si 50-tisíc dolárov, a to 25-tisíc v dvadsaťdolárovkách, 15-tisíc v desaťdolárovkách a 10-tisíc v päťdolárovkách. Po dvoch až štyroch dňoch vás budeme kontaktovať, kde máte peniaze doručiť.”
Polícia na mieste našla rebrík a usúdila, že únosca či únoscovia sa pomocou neho dostali do izby a syna slávneho letca uniesli.
Pomôcť chcel aj Al Capone
Lindbergh bol stále významnou a váženou osobnosťou a mnohí ľudia mu chceli pomôcť. Svoju pomoc pri vyšetrovaní ponúkal aj Al Capone, v tom čase už vo väzení s tým, že ak ho prepustia, tak vypátra únoscu. To ale úrady rázne odmietli.
Po medializácii prišiel nový list s navýšením výkupného na 70-tisíc. Peniaze boli odovzdané, únoscu polícia nechytila, no na mieste, kde sa mal malý Charles nachádzať, dieťa nebolo.
Všetko sa rozlúsklo až 12. mája 1932. Vodič kamiónu objavil v kríkoch asi 7 kilometrov od domu Lindberghovcov malé telíčko s rozbitou lebkou v značnom štádiu rozkladu.
Bol to Charles Lindbergh junior, ktorého identifikovali na základe košieľky a deformácie prstov na nožičke.
Obvinený a popravený
Polícia nevedela nikoho vypátrať a vyzeralo to tak, že smrť chlapca ostane nepotrestaná. O dva roky neskôr však bankár identifikoval muža, ktorý prišiel zameniť zlaté certifikáty v banke. Tie pochádzali z výkupného za malého Charlesa. Následne v jeho dome polícia našla náčrt rebríka, ako aj kontaktné telefónne číslo na osobu, ktorá výkupné odovzdávala.
Vyšetrovatelia skúmali aj jeho písmo s písmom vydierača a napokon obvinil muža Richarda Hauptmanna, keďže nemal alibi a jeho vysvetlenia nedávali zmysel, bol v procese odsúdený na trest smrti. Dostal však tesne pred popravou možnosť zmiernenia trestu na doživotie, ak sa prizná. Neurobil to a 3. apríla 1936 bol popravený na elektrickom kresle.
Lindberghovci mali neskôr ešte ďalších 5 detí. Charles Lindbergh neskôr žil v Spojenom Kráľovstve, potom sa presťahoval naspäť do USA. V roku 1953 vydal autobiografickú knihu o svojom slávnom lete, za ktorú získal aj Pulitzerovu cenu. Svoje posledné roky prežil na Havajskom ostrove Maui, kde 26. augusta 1974 vo veku 72 rokov zomrel na rakovinu.
Nahlásiť chybu v článku