Keď sa povie upír, asi si najskôr vybavíme tmavý zlovestný hrad niekde v Transylvánii. Avšak príbehy o „strigoi“ existujú aj v iných kultúrach. Jeden z najmrazivejších príbehov pochádza z mesta, ktoré sa nachádzalo na Istrii, ktoré dnes poznáme ako Chorvátsko. Práve v tomto balkánskom štáte sa narodil Jure Grando, ktorý bol v roku 1672 uznaný za skutočného upíra.

Legenda o Grandovi začína v malom chorvátskom mestečku Kringa, kde bol život vždy pokojný. O Grandovi bolo známe, že nemá veľmi peknú postavu a vyzeral tak trochu ako čudák, no mal príjemnú ženu a žil ako bežný slušný občan. Na svoje živobytie si zarábal ako kamenár.

Jure Grando zomrel v roku 1656 kvôli chorobe a bol pochovaný na miestnom cintoríne. Podľa legendy v noci vstal z hrobu a putoval naspäť do dediny, kde klopal na rôzne dvere a ľudia, ktorí ho videli, sa ho desili. Mešťania hlásili, že ten, kto počul na svojich dverách zaklopanie, môže očakávať úmrtie niekoho z najbližších. Malo sa tak stať do niekoľkých dní od zaklopania.

Podľa historika, ktorý žil v 17. storočí, verili miestni obyvatelia v upírov a nazývali ich „strigoi“. Podľa povery sa jedná o ľudí, ktorí už nie sú živí, resp. sa túlajú po nociach a živia sa ľudskou krvou. O polnoci vám zaklopú na dvere a potichu sa vkrádajú do domov, kde si vyhliadnu obeť najmä ženského pohlavia.

Mŕtveho Granda dedinčania vídali ešte ďalších 16 rokov a celý čas vládla v meste panika. Grandova manželka dokonca dosvedčila, že svojho muža videla na vlastné oči. Vraj sa počas noci objavoval pri jej okne, usmieval sa na ňu a dokonca ju aj sexuálne napadol. Najhoršie na tom bolo, že žena nedokázala nikam ujsť. Všetci v meste si šuškali, že z Granda sa stal upír. Jedného večera sa s Grandom stretol tvárou v tvár aj miestny kňaz, ktorý proti nemu vytiahol kríž a vykríkol niečo ako: „Som chránený v mene Krista“. Ako sa však zdalo, to na Granda nemalo vôbec žiadny vplyv. Ďalší z príbehov je, že ho raz prenasledoval jeden z občanov a snažil sa mu preraziť srdce ostrou drevenou palicou, no to sa mu nepodarilo. Pri stretnutí s Grandom boli občania ako skamenení a nedokázali proti tomu nijako bojovať. V roku 1672 určil starosta obce skupinu statočných mladých mužov, ktorá sa mala vydať „loviť“ upíra Granda a skoncovať z jeho hrôzovládou. Na miestny cintorín sa vybralo 9 mužov a otvorili Grandov hrob. Od jeho smrti ubehlo síce 16 rokov, no jeho telo bolo neporušené a na bledej tvári mal široký úsmev. Muži boli v tú chvíľu takí šokovaní, že sa rozbehli späť do mesta. Muži bežali do kostola po kňaza a na cintorín sa vrátili. Grandov hrob znovu otvorili a chceli Granda opätovne zabiť. Jeden muž schmatol drevený kôl, ktorý mu chcel vraziť do hrude, no to sa mu nepodarilo. Najodvážnejší muž zo skupiny schmatol sekeru a odsekol mŕtvole hlavu. Grando vraj vydal prenikavý výkrik a z rany sa valilo veľké množstvo krvi. Muži na záver telo pochovali druhýkrát.

Mnoho ľudí z tejto oblasti stále verí, že Jure Grando bol síce obyčajný a slušný muž, no po smrti sa stal skutočným upírom. Traja rôzni spisovatelia v 19. storočí zdokumentovali jeho život a uverejnili tieto príbehy vo forme esejí a kníh. V meste Kringa táto legenda žije už niekoľko desaťročí a môžete tu nájsť rôzne podniky obchody a dokonca aj hotely v upírskej tématike. Čo si o upíroch myslíte vy? Existovali alebo ide skôr o vymyslené historky miestnych obyvateľov?

interez.sk (Lucia M.), allday.com