Po úspešnom lete súkromnej vesmírnej spoločnosti SpaceX k ISS dostáva veľký sen Elona Muska o čosi reálnejšie kontúry. Bude ľudstvo schopné pristáť na povrchu Marsu, kedy k tomu dôjde a vytvorí človek na červenej planéte aj prvú kolóniu? Otázok je priveľa, odpovedí primálo, nová štúdia však prináša aspoň jedno konkrétne číslo. Vedci zistili, koľko ľudí musí na Mars letieť, aby bola kolónia schopná fungovať.
Nová štúdia francúzskeho profesora z polytechnického inštitútu v Bordeaux Jean-Marc Salottiho zverejnená v časopise Nature hovorí o tom, ako by mohla vyzerať kolónia na Marse, aké nástrahy ľudstvo čakajú a čo všetko je potrebné prekonať, aby takýto projekt vôbec fungoval. Práca s názvom „Minimálny počet osadníkov pre prežitie na inej planéte,“ však hlavne hovorí o tom, koľko ľudí musí ľudstvo na Mars vyslať, informuje portál Universe Today.
Zložitá rovnica
Salotti vo svojej práci využil matematickú analýzu, s pomocou ktorej modeloval minimálny počet osadníkov pre vybudovanie a udržanie ľudskej kolónie na inej planéte ako Zem. V práci ako príklad použil práve Mars, v súvislosti s ktorým sa o kolonizácii hovorí už niekoľko rokov. Matematický model ukázal, že na červenú planétu musí ľudstvo vyslať minimálne 110 ľudí.
Problém s kolonizáciou inej planéty je však podľa Salottiho oveľa komplexnejší. Aj počet osadníkov sa môže zmeniť, ak do matematického modelu pridáme ďalšie premenné. Tými najdôležitejšími sú dostupné technológie, ich množstvo, množstvo zdrojov, ktoré Mars ponúkne, zložitosť vybavenia a najmä náklady na jeho výrobu ako aj cena dopravy na povrch Marsu. Mimoriadne dôležitým faktorom je životnosť vybavenia. Podľa Salottiho sa vesmírne kolonizačné misie nemôžu spoliehať na opätovné dodanie zásob zo Zeme, celý projekt musí byť samostatný a životaschopný využívajúc pritom technológie IRSU (in-situ resource utilization), teda zariadenia schopné využívať zdroje objavená na cudzom vesmírnom telese.
V takomto prípade sú podľa Salottiho dôležité najmä dva faktory. Tým prvým je dostupnosť zdrojov. Otázkou teda ostáva, čo všetko sa dá na Marse nájsť a aké zložité bude dostať sa k vode, kyslíku a iným chemickým prvkom, ktoré sa môžu na červenej planéte nachádzať. Druhým faktorom je výrobná kapacita. Nie všetko sa dá priviezť, oveľa udržateľnejšie je veci vyrobiť priamo na povrchu Marsu. Otázka je ako, koľko a či to pôjde dostatočne rýchlo. Napriek tomu je v Salottiho rovnici najdôležitejšou premennou niečo, čo nazval faktorom zdieľania.
Prečo 110?
Ak ste videli film Marťan o astronautovi, ktorý ostal celkom sám na povrchu Marsu, potom máte celkom dobrú predstavu o tom, čo by sa stalo, ak by mal planétu kolonizovať jediný človek. Matt Damon v hlavnej úlohe mal s prežitím, množstvom povinností a nedostatkom času nemalé problémy. Faktor zdieľania hovorí o znížení tlaku, povinností a zodpovednosti na jednu osobu, tým že sa nápor rozdelí na všetkých členov expedície.
Čím väčšia skupina, tým väčšia šanca na prežitie kolónie, menšia časová náročnosť a väčší priestor na špecializáciu personálu. Salotti pri modelovaní využil plány, scenáre a štúdie, ktoré boli v minulosti na tému kolonizácie Marsu publikované. Výpočtom nakoniec určil minimálnu veľkosť skupiny, ktorá by mala Červenú planétu kolonizovať na 110 ľudí. Takýto počet ľudí môže podľa Salottiho v potrebnom čase vybudovať a viesť životaschopnú kolóniu na Marse. A síce priznáva, že ide len o hrubý matematický výpočet, podotýka, že doposiaľ ide o prvý vedecký odhad veľkosti expedície, ktorá by bola schopná vybudovať kolóniu na inej planéte.
Nahlásiť chybu v článku