Dnes uplynulo 30 rokov od dňa, kedy pri úteku väzňov z Leopoldova zomreli dozorcovia František Svoboda, Marián Zenner, Igor Jošt, Milan Černý a Milan Galbavý. Útek väzni plánovali a odohral sa presne 23. novembra 1991.
Masaker v leopoldovskej väznici, považovanej za bývalého režimu za najprísnejšie väzenie s tvrdými podmienkami, sa odohral 23. novembra 1991, keď sa skupina väzňov dohovorila o úteku. Boli to Ondrej Harvan (30), odsúdený predtým za vraždu na 23 rokov, Dalibor Bajger (20), odsúdený predtým na 11 rokov, Tibor Polgári (30) za vydieranie a lúpežné prepadnutie, odsúdený predtým na deväť rokov, Vladimír Duda (25), odsúdený predtým za krádeže na osem rokov, Miloš Uriga (22), odsúdený za lúpež na sedem rokov, Bartolomej Botoš (26), odsúdený predtým za násilnú trestnú činnosť na desať rokov, Václav Fedák (21), odsúdený predtým na štyri roky. Vyšetrovanie neskôr preukázalo, že útek plánovali od októbra a boli odhodlaní ujsť za každú cenu.
Prvú vzburu potlačili
Rok pred masakrom dozorcov sa potlačila prvá väzenská vzbura v Leopoldove. Väzni vtedy držali hladovku, sťažovali sa na podmienky vo väznici. V tom čase sa do priestorov väzenia dostal aj predseda vlády, čo nebolo zvykom. Ocitol sa medzi odsúdenými, medzi ktorými boli i vrahovia a najťažší zločinci bez dozoru zásahovej jednotky alebo dozorcov.
Do Leopoldova vtedy premiér vyrazil hneď po vianočnom príhovore, aby upokojil situáciu. „Vtedy to bolo vážne vymykalo sa to kontrole a všetkým bezpečnostným zásadám,“ takto si na udalosti spomína bezpečnostný analytik, bývalý šéf slovenských ochrankárov a plukovník v zálohe Juraj Zábojník.
Väzni si vtedy kládli podmienky, chceli do dvoch týždňov opustiť Leopoldov. Popri politickým väzňom sa však na slobodu chceli dostať aj ťažký recidivisti. Následne prišli Havlove amnestie, kedy sa tak v prípade niektorých naozaj stalo. Niektoré situácie a udalosti reflektuje aj film Amnestie.
Takto sa začal útek
Útek sa začal pri pravidelnom sčítaní väzňov, keď jeden z hlavných aktérov úteku Tibor Polgári (už známy aj zo vzbury v leopoldovskej väznici z marca 1990) požiadal dozorcu Františka Svobodu, aby mu otvoril mrežu, pretože chcel do schránky vhodiť list. Bola to len zámienka. Hneď ako dozorca mrežu otvoril, Polgári ho napadol. K nemu sa vzápätí pridal Miloš Uriga, ktorý Svobodu dobodal nožom. Ten na následky zraní na mieste zomrel.
S Urigom a Polgárim sa do väzenskej kancelárie dostali aj ďalší aktéri úteku. V kancelárii brutálne zbili ďalších dvoch zamestnancov väzenia a dvoch dozorcov. Okradli ich o dva samopaly, štyri pištole a obliekli si ich uniformy.
Prezliekli sa za dozorcov
Už ozbrojení väzni prenikli k väzenskej bráne, kde zaútočili na strážcov, štyroch zavraždili a dvoch ťažko zranili. Jedného zo zranených dozorcov, Jozefa Snopeka, zobrali so sebou ako rukojemníka. Obeťou besnenia utekajúcich väzňov sa stal aj jeden väzeň, ktorého zastrelil Polgári, podľa vlastného tvrdenia ho nemal rád.
Po opustení väznice sa utekajúci väzni ocitli najprv v uliciach Leopoldova, kde ukradli auto a neskôr aj v Trnave. Podľa plánu sa chceli na autách dostať do Poľska a odtiaľ loďou do Austrálie.
aktér masakru piatich leopoldovských dozorcov Miloš Uriga, Foto: TASR – Ivan Kríž
Polícia nasadila všetky sily, čo mala k dispozícii, vrátane špeciálneho komanda. Vypátranie a následné chytenie nebezpečných väzňov trvalo 20 hodín. Pri zásahu komanda utrpel zranenie iba Polgári, ktorý sa chcel brániť streľbou z ukradnutého samopalu.
Na začiatku februára 1993 bol vynesený nad väzňami rozsudok. Krajský súd v Bratislave odsúdil na doživotný trest Ondreja Harvana, Tibora Polgáriho a Miloša Urigu. Vladimír Duda bol odsúdený na 13 rokov väzenia, Dalibor Bajger a Václav Fedák na 15 rokov a Bartolomej Botoš na 18 rokov. Odsúdený Ondrej Harvan sa 29. mája 1993 v cele obesil. Fedáka pustili z väzenia v roku 2009 a Dudu v roku 2011. Bajgera prepustili v roku 2015.
Snáď sa už podobný akt nezopakuje
Vražda piatich dozorcov vo väzení v Leopoldove, ku ktorej došlo pred 30 rokmi, bola zverstvo a treba len dúfať, že sa také už nikdy nezopakuje. Povedal to pre TASR bývalý sudca Najvyššieho súdu SR Milan Lipovský, ktorý siedmich aktérov leopoldovského masakru právoplatne v roku 1994 odsúdil.
„Chcem k tomu len povedať, že asi do smrti nezabudnem na túto záležitosť. Najmä na jedného mladého príslušníka Zboru nápravnej výchovy vtedy, ktorý bol len pár dní v službe a bol podrezaný. Boli tam fotografie. To bolo hrozné čosi, mladý človek. Bolo to zverstvo a mňa by teraz zaujímalo, či hlavný aktér Tibor Polgári aspoň cíti nejakú ľútosť nad tými mŕtvymi, ale dosť o tom pochybujem,“ povedal exsudca. Dodal, že to bol jeden z najväčších procesov, ktorý viedol. Najmä preto, že tam bolo veľa obetí.
Nahlásiť chybu v článku