John Fitzgerald Kennedy zomrel 22. novembra 1963 na následky plánovaného streleckého atentátu, za ktorým stál Lee Harvey Oswald. Vražda 35. prezidenta Spojených štátov amerických sa aj po desiatkach rokov právom radí k tým, ktoré výrazne zmenili chod lokálnej aj svetovej politiky.
V novembri 1963 sa v americkom meste Dallas udial atentát, ktorého cieľom bolo zastreliť a pripraviť o život prezidenta USA, Johna F. Kennedyho. Tento vážny zločinecký akt voči hlave štátu však nebol v dejinách Spojených štátov prvý. Pred Kennedym boli totiž zavraždení aj prezidenti Abraham Lincoln (1865), James A. Garfield (1881) a William McKinley (1901), pričom pri všetkých spomínaných atentátoch bola použitá strelná zbraň.
Cesta do Texasu, ktorá mala upevniť Kennedyho postavenie
John F. Kennedy sa stal 35. prezidentom USA v januári 1961, kedy nahradil Dwighta D. Eisenhowera. Bývalý senátor štátu Massachusetts mal aj vďaka rodinným politickým štruktúram vhodné predispozície na post prezidenta, no za vlastnú reputáciu a obľúbenosť mohol ďakovať najmä svojmu autentickému vystupovaniu pred ľuďmi.
Prezidentské cesty naprieč krajinou patria medzi hlavné pracovné povinnosti so zámerom upevňovania moci, zisku nových voličov či všeobecne pre účasť medzi bežnými obyvateľmi. Rovnako k tomu pristupoval aj Kennedy, ktorý si pracovnú cestu do štátu Texas prvýkrát naplánoval v septembri 1963. Hlavným cieľom tohto prezidentského „turné“ bola návšteva piatich miest v Texase, kde mal Kennedy riešiť spory medzi členmi Demokratickej strany, no hlavne budovať svoju politickú kultúru pred blížiacimi sa prezidentskými voľbami v rou 1964.
Deň, ktorý zarmútil nielen Spojené štáty americké
Celý program vrátane plánu cesty autom po Dallase bol verejnosti oznámený 18. novembra. Po návšteve miest San Antonio a Houston sa prezidentská delegácia v zložení Johna F. Kennedyho, jeho manželky Jacqueline a viceprezidenta Lyndona B. Johnsona presunula do mesta Fort Worth, kde strávili noc z 21. na 22. novembra.
Všetky zastávky znamenali pre Kennedyho úspech a množstvo nadšených ľudí, pre ktorých bolo stretnutie so 46-ročným prezidentom synonymom splneného sna. Ďalšie ráno sa delegácia po krátkom lete presunula do Dallasu, kde ich na letisku očakávalo vrúcne privítanie od tamojšieho guvernéra Johna Connallyho. Prezident s prvou dámou následne nastúpili do špeciálneho vozu bez strechy, v ktorom mali spoločne s guvernérom Connallym a jeho manželkou absolvovať 16-kilometrovú jazdu po Dallase.
Na podobných sprievodoch bývalo zvykom, že prezident počas spomalenej jazdy máva ľuďom takmer bez akejkoľvek ochranky, aby bol čo najbližšie k davu. Hodinky ukazovali pár minút pred 12:30, keď vozidlo so vzácnou posádkou odbočilo z ulice Elm Street na Dealey Plaza. Kabriolet prešiel okolo poschodovej budovy knižného depozitu, pričom pár sekúnd na to sa ozvali výstrely.
Jedna guľka zasiahla krk prezidenta a podľa vyštrovacích správ prešla až k stehnu guvernéra Connallyho. Druhý zásah trafil Kennedyho zozadu do hlavy. Vystrašný dav sa rozbehol naprieč ulicami do bezpečia, zatiaľ čo sprievodná kolóna sa snažila rýchlo dostať k nemocnici Parkland. Snaha lekárov však bola už márna. Na následky streľby do krku a hlavy vyhlásili 22. novembra 1963 o 13:00 prezidenta Johna F. Kennedyho (46) za mŕtveho. Connallyho strelné rany sa napokon podarilo včas ošetriť a guvernér Texasu tento atentát prežil.
Strelca chytili takmer okamžite, no pred súd sa nepostavil
Za týmto ohavným činom stál muž menom Lee Harvey Oswald, ktorého sa podarilo dolapiť necelú hodinu po atentáte. Oswald bol usvedčený zamestnancom knižného depozitu, ktorý ho videl kráčať na 6. poschodie budovy s veľkou tmavou taškou. Oswald z miesta činu následne ušiel, pričom pušku nechal pohodenú niekde na rovnakom poschodí.
Vrah prezidenta Kennedyho sa dostal do penziónu, v ktorom prebýval, no vydržal tam len 15 minút. Policajt J. D. Tippit ho podľa opisu rozpoznal a konfrontoval ho s príkazom o ľahnutie na zem. To Oswald odmietol a policajta pred hŕstkou svedkov chladnokrvne zastrelil s revolverom. O chvíľu na to už bol Oswald v rukách polície.
Následne bol Oswald prevezený do väzenia, pričom celý čas prehlasoval svoju nevinnosť s tvrdením, že sa stal len obetným baránkom vyššie postavených ľudí. Oswaldov profil pútal v tej dobe pozornosť aj z dôvodu, že od mala bol problémovým dieťaťom a v mladosti ho vyhodili z 22 rôznych školských inštitúcií. Napokon sa z neho stal vojak amerického námorníctva, ktorý neskôr ušiel do Sovietskeho zväzu.
Vzhľadom k napojeniu na Komunistov požiadal Oswald, aby ho na súde zastupoval John Abt, známy právnik Komunistickej strany v USA. Vrahovi však bola táto požiadavka odmietnutá. Zločinec ostal od incidentu v budove radnice Dallasu, v ktorej bolo aj väzenské oddelenie, dva dni a dve noci. 24. novembra ráno mal nasledovať presun do štátnej väznice, no toho sa Oswald nedožil.
Kennedyho dvadsaťštyriročný vrah bol totiž zastrelený v podzemnej garáži budovy radnice, kde na neho namieril zbraň Jack Ruby, známy majiteľ tamojšieho nočného klubu. Ruby sa do stráženej budovy dostal aj vďaka tomu, že mal dobré vzťahy s policajtmi a úradníkmi, ktorí pravidelne navštevovali jeho podnik.
Oswald na následky streľby zomrel po prevoze do nemocnice Parkland a teda skonal na rovnakom mieste, ako pred dvoma dňami prezident Kennedy. Jack Ruby pri vypočúvaní priznal, že vraždou Oswalda chcel ušetriť manželku prezidenta, Jacqueline, od svedčenia proti vrahovi jej manžela. Za svoj zločin dostal Ruby pôvodne trest smrti, no ten bol v roku 1966 na odvolávacom súde v Texade zrušený. Milosť Jacka Rubyho však mala napriek tomu trpkú príchuť, keďže v tom období mu diagnostikovali rakovinu a v januári 1967 zomrel.
Doba po Kennedym a konšpirácie, ktorých je mnoho dodnes
Na prešetrenie tohto atentátu bol zložený špeciálny oddiel s názvom Warren Commission, ktorý zriadil už vtedajší prezident Lyndon B. Johnson. Finálna správa obsahovala 888 strán a jednou z najdôležitejších častí jej obsahu bolo, že vyšetrovatelia nepripísali Oswaldove činy žiadnej vyššej moci.
John F. Kennedy bol jedným z najuznávanejších a najobľúbenejších prezidentov a štátnikov, takže jeho smrť spôsobila smútok na viacerých svetových frontoch. Zároveň sa začali otvárať konšpiračné teórie, ktoré podsúvali rôzne dôvody jeho vraždy, ako napríklad snahu Lyndona B. Johnsona získať prezidentské kreslo. Špekulovalo sa, že za touto objednávkou sa mohli skrývať KGB, Fidel Castro alebo dokonca americké policajné inštitúcie FBI či CIA.
Smrť prezidenta Kennedyho je dodnes medzi obyvateľmi Spojených štátov amerikcých citlovou témou. JFK podporoval demokratické riadenie štátu, snažil sa byť vždy v blízkosti ľudí a pre viacerých svetových politikov bol vzorom.
Nahlásiť chybu v článku