V utorok 30. júna 1942 prichádza do väznice na Pankráci autobus, ktorý ide odviezť ďalšiu várku väzňov na strelnicu do Kobylis. Medzi 70 väzňami nastupuje na svoju poslednú cestu známy protinacistický bojovník Josef Mašín a tiež jedna mimoriadne významná a dôležitá žena. Je ňou Františka Plamínková, bojovníčka za práva žien, múdra a aktívna žena v Československu. Z pohľadu režimu mala jednu chybu – bola proti nacizmu. Krátko po vystúpení z autobusu sa už väzni pozerajú do hlavní popravnej čaty. 

Múdra už od detstva

Františka Plamínková sa narodila v roku 1875 do rodiny obuvníka a bola najmladšou z troch dcér. Od detstva vynikala inteligenciou, jej priateľkám imponoval jej temperament, odhodlanie a všeobecné, ale aj filozofické či právnické vedomosti, ktoré získala samoštúdiom. Chcela byť učiteľkou, čo mimochodom v tej dobe znamenalo, že musí dodržiavať celibát. To sa, samozrejme, týkalo iba žien, u mužov učiteľov sa niečo také nevyžadovalo.

Aj samotná spoločnosť bola v tej dobe zameraná najmä na mužov. To Plamínkovú, ako múdru a chytrú ženu hnevalo a chcela s tým niečo robiť.

Zrušenie celibátu učiteliek a volebné právo

Ako píše SME, počas štúdia sa Plamínková zaľúbila do medika Viléma Feyera. Ak by sa stala učiteľkou, nesmela sa vydať. Odôvodnením toho bolo, že žena by sa nedokázala zodpovedne starať o vzdelanie a tiež viesť rodinu. Aj preto sa napokon s Vilémom rozišli.

V roku 1897, teda keď mala iba 22 rokov, sa už zúčastnila 1. zjazdu československých žien. Stala sa tiež členkou Spolku českých učiteliek a založila Ženský klub český. Začala presadzovať, aby ženy mohli mať volebné právo a tiež, aby mohli byť volené. V roku 1907 upozornila, že ani volebný poriadok z roku 1861 nevylučuje ženy z toho, aby mohli voliť, alebo, aby mohli byť volené.

Aj vďaka nej sa krátko po vzniku prvej ČSR podarilo presadiť všeobecné volebné právo bez rozdielu pohlavia. Bol to jeden z jej veľkých úspechov, no nie jediný. Snažila sa tiež, aby sa ženy viac angažovali do politiky a boli volené. Presadzovala názor, aby ženy mali 50-percentné zastúpenie v parlamente. To sa stretlo, pochopiteľne, s nevôľou.

Nikdy však nevystupovala proti mužom. Naopak, jej myšlienky predbehli dobu. Uvedomovala si ich úlohu v spoločnosti a uvedomovala si, že muž a žena majú byť rovnocenní a ona sa iba snažila túto rovnováhu nastoliť.

Po 1. svetovej vojne začala pracovať na pražskom magistráte a opäť aj jej zásluhou sa podarilo zrušiť nezmyselný povinný celibát u učiteliek.

Nebolo to ani zďaleka jediné, čo sa Plamínkovej podarilo. Ženám vybojovala dlhšiu materskú, presadzovala moderné pôrodníctvo a zrovnoprávnenie manželských a nemanželských detí.

List Hitlerovi a prenasledovanie

V čase, keď inteligencia začala chápať, čo je Hitler za človeka, sa Plamínková odhodlala k činu, na ktorý by si trúfol iba málokto. 14. septembra 1938 napísala list samotnému Adolfovi Hitlerovi. V ňom sa zastala prezidenta Beneša a Hitlera obvinila z klamstva, nespravodlivosti a priamo ho označila za diktátora.

1. septembra 1939, v deň, keď začala 2. svetová vojna, ju prvýkrát zatkli. Ako píše český Blesk, gestapo ju zobralo uprostred dňa. Mala oblečené iba ľahké šaty, no neskôr večer už bolo chladno. Trestali ju zimou a neustálymi výsluchmi. Pýtali sa jej, prečo neostala v zahraničí, keďže často cestovala napríklad do Škandinávie, v rámci svojej angažovanosti. Na to gestapákovi odpovedala: „Toto je moja vlasť a moje miesto.“

Prepustili ju 9. októbra, po dlhej dobe v tme jej robilo svetlo zle a bolelo ju rozkopnuté koleno, ktoré jej spôsobilo gestapo pri výsluchoch.

Ďalšie zatknutie

Aj v reakcii na zadržanie sa Plamínková odsťahovala z Prahy, aby nebola úplne na očiach. Na prácu však nezanevrela, blízka si bola aj s Miladou Horákovou, ktorú napokon postihol rovnaký osud, ako Plamínkovú, avšak tá bola popravená komunistickým režimom.

Pozri aj:

Obesená na príkaz prezidenta. Milada Horáková umierala po vykonštruovanom procese 15 minút

Aj keď sa zdalo, že Plamínková mala od gestapa aspoň na čas pokoj, čoskoro pri zlé časy. Najznámejší český kolaborant s nacizmom, Emanuel Moravec, na Plamínkovú tlačil, aby za seba a za Ženskú národnú radu, ktorú zastupovala, vyjadrila podporu nacistickému režimu. To však ona odmietla.

Keď bol 27. mája 1942 spáchaný atentát na Reinharda Heydricha, krátko po jeho smrti vtrhlo k Plamínkovej gestapo. Nasledovalo uväznenie, o ktoré sa pričinil práve Moravec ako pomstu za odmietnutie, a tiež Heydrichova manželka.

Poprava zastrelením

„Teraz ma už popravia,“ povedala Plamínková spoluväzenkyni na Pankráci. Prosila ju, aby povedala svetu, že sa nedočkala žiadneho výsluchu ani súdu.

Už 14. júna to vyzeralo, že nastane osudný deň. Do autobusu smerujúceho na popravisko sa však nezmestila. Do ďalšieho, ktorý prišiel 30. júna 1942, teda pred 80 rokmi, sa žiaľ už dostala.

Spolu s ďalšími väzňami, medzi ktorými sa nachádzal aj už v úvode spomínaný významný protifašistický bojovník Josef Mašín, ju previezli na strelnicu na Kobylisi. Údajne sa za ňu pokúšal prihovoriť prezident Hácha, avšak proti Heydrichovej žene, ktorá trvala na poprave, nemal šancu.

To posledné, čo 67-ročná významná žena Československa, feministka v tom najlepšom zmysle slova a múdra žena videla, bola hlaveň sfanatizovaného vojaka, ktorý ju usmrtil jedným výstrelom.

Pozri aj:

Obesená na príkaz prezidenta. Milada Horáková umierala po vykonštruovanom procese 15 minút