Susedné Česko sa vo svojej novodobej histórii stretlo s vyčíňaním brutálneho vraha, násilníka a kanibala, ktorého vyhrotené činy sa dostali na prvé priečky českej kriminalistiky. Ladislav Hojer na jednej strane ženy nenávidel a nenechal si ujsť žiadnu príležitosť o možnosť ich zneuctenia, dokonca ani pred políciou. No na druhej sa pri osobnom styku s nimi hanbil a bál sa ich.
Sklony k samotárstvu mal Ladislav Hojer od svojho útleho veku. Po smutnej smrti otca, ktorého o niekoľko rokov neskôr nasledovala aj mama, sa čoraz viac uťahoval od spoločnosti do samého seba. Mal relatívne nízke IQ, na spodnej hranici priemeru a nemal žiadnych kamarátov. To však neznamená, že by bol hlúpym. Bol to normálny priemerný muž, ktorý by mohol pokojne zapadnúť do spoločnosti, nebyť niektorých skutočností.
Bol poznačený aj svojimi výlučne negatívnymi skúsenosťami so ženami, ktoré ho kruto odmietli, ponížili a zahanbili. Keď sa snažil zoznámiť za pomoci zoznamky, stretol sa s príťažlivou ženou, ktorá hľadala svoj istý typ muža – dobre vyzerajúceho a dobre situovaného, Hojer ju svojím výzorom a správaním či vyjadrovaním nelákal. Stretnutie teda žena po chvíli ukončila.
Nahovorili ju, aby Hojera zviedla
Ďalšou zlou skúsenosťou bolo stretnutie so ženou, ktorá mu na večierku ponúkla sex. Keď ku styku malo dôjsť, Hojer sa vystrašil a nahú ju prehodil cez sklenené dvere. Hojer následne nahnevane odišiel. Ako na napokon ukázalo, ženu nezaujal jeho šarm, ale na to, aby ho zviedla, ju nahovorili jeho známi, ktorí si z neho chceli iba kruto vystreliť.
Po týchto skúsenostiach bolo jasné, že nadviazať reálny a fungujúci vzťah so ženami mu robilo obrovský problém a zároveň sa u neho prehlbovala aj nenávisť k nežnému pohlaviu. Na ženy nadával, hovoril o nich veľmi vulgárne, no pri priamom kontakte s nimi sa premenil na hanblivého baránka, ktorý bol neschopný v ich prítomnosti urobiť čokoľvek normálne. Pristúpil preto k násiliu. Predstavoval si scenáre s bezmocnými ženami a niektoré z nich aj zrealizoval.
Napriek tomu, že už mal na svedomí niekoľko obetí, nikto ho nepodozrieval. Ako poslednú zavraždil Annu Š., hlavným podozrivým z tohto skutku však bol istý duševné chorý pacient, ktorý sa k činu priznal. Poznal presné miesto a aj spôsob jej smrti, o ktorých nikto iný nevedel a nehovorilo sa o ňom ani v médiách. Keď sa však zločin odohral, sedel za mrežami. Nakoniec priznal, že mu všetky podrobnosti prezradil jeho kamarát, ktorým bol práve Hojer.
K vražde sa priznal v krčme, nikto mu neveril
Hojer sa pri vypočúvaní k zločinu priznal. Anna Š. bola staršia, 51-ročná žena, ktorá sa večer vracala domov. Hojer ju na ulici znásilnil a uškrtil vlastnou pančuchou. Miesto činu bolo neďaleko jeho bydliska a k tejto vražde sa sám niekoľkokrát priznal v krčme, ktorú navštevoval. Kvôli jeho povesti ho však napriek závažnosti týchto slov nikto nebral vážne.
Napokon sa vyšetrovateľom priznal aj k ďalším štyrom vraždám a 18 pokusom alebo priamym znásilneniam.
Svoje prvé znásilnenie mal spáchať v čase, keď mal iba 16 rokov. Prvú vraždu spáchal v roku 1978 a svoju obeť rovnako napadol vonku na ulici, uškrtil ju a po smrti nad ňou onanoval. Ako informuje Korzár SME, navyše ju aj znásilnil ako mŕtvu. Keďže sa schádzala s viacerými milencami, Hojer ako čisto náhodný muž ani nespadal do úvahy ako útočník. Ženu našli s odtrhnutou žihľavou, ktorú jej pri odchode strčil do vagíny.
Svoje obete si vyberal náhodne na ulici, respektíve počas cesty vlakom. Snáď najkontroverznejší so svojich činov spáchal na iba 18-ročnej Ivane, ktorú v parku napadol, pokúsil sa ju znásilniť a nakoniec ju dobodal a zaškrtil. Odrezal jej prsia a genitálie, ktoré si zobral so sebou domov v igelitke.
Prsia a genitálie si zobral v igelitke domov
Doma odrezané genitálie oholil a onanoval s nimi. O niekoľko dní na to si prsia s ďalšími pozostatkami mŕtvej uvaril v slanej vode a servíroval ich s horčicou a chrenom. Ako informuje Policie-CR, táto špecialita mu však nechutila, pretože sa tieto kusy a najmä ľudská koža nedala zjesť, musel celý hrniec vyhodiť.
Svoj posledný zločin spáchal v roku 1982 a nebyť psychicky chorého muža, ktorému ho veľmi detailne opísal, možno by si ho vyšetrovacie orgány nikdy nespojili so žiadnou z týchto vrážd. 7. augusta 1986 sa stal jedným z posledných ľudí, ktorí boli v ČSSR popravení.
Prípad brutálneho vraha Ladislava Hojera sa objavil aj v jednej z epizód slovenského televízneho seriálu Najväčšie kriminálne prípady Slovenska a rovnako českého dokumentárneho cyklu Hrdelní zločiny. Ak vás zaujímajú podobné kriminálne prípady z nášho územia, určite si niektoré z nich pozrite.
idnes.cz, web.archive.org, korzar.sme.sk
Nahlásiť chybu v článku