Sú kvalitné, nesú dôležité myšlienky, stali sa z nich kulty alebo ich milujú milióny fanúšikov po celom svete. Takto by sa dali opísať tieto filmy, ktoré napriek svojím nepochybným kvalitám boli cirkvou označené za neprístupné. 

Zákazy na tieto snímky vychádzali napríklad zo strany Légie slušnosti, čo bola americká katolícka organizácia, ktorá vznikla v roku 1933. Zaslúžila sa o vytvorenie kódexu, ktorý mal vlastné pravidlá na určovanie toho, či sú filmy pre veriacich vhodné alebo nie. O podobné zákazy sa angažovala napríklad aj katolícka nátlaková skupina Promouvoir vo Francúzsku, ktorej sa nepozdávali napríklad snímky režiséra Larsa von Triera. Vybrali sme 10 filmov, ktoré by podľa týchto a ďalších organizácií spätých s cirkvou radšej nemal nikto nikdy vidieť.

Klub bitkárov / Fight Club (1999)

Na túto lahôdku snáď iba málokto nájde nepekného slova. Klub bitkárov je majstrovsky premyslený, výborne spracovaný a skvele herecky zahraný. Cirkev sa však filmu rozhodla vyčítať machistickú brutalitu, terorizmus voči našej spoločnosti, násilie aj zobrazovanú nahotu. Dokonalý záver dokonca označila za nezmyselný. K tomuto sa nedá nič viac povedať, iba že hodnotenia a recenzie divákov či kritikov s týmto nesúhlasia.

Posledné tango v Paríži / Last Tango in Paris (1972)

Filmová klasika Bernarda Bertolucciho v hlavných úlohách s hviezdnou dvojicou Mariou Schneider a Marlonom Brandom si získala mimoriadnu slávu, ale spôsobila aj kontroverziu. Čo sa týka cirkvi, tá filmu vyčítala mimoriadne zdĺhavé erotické scény.

Skutočným dôvodom na pobúrenie by však mala byť jedna z kľúčových scén, pri ktorej majú hrdinovia sex na podlahe. Ako sa ukázalo, z časti bola improvizovaná a herečku na dlhé roky poznačila. Schneider dokonca uviedla, že sa po jej nakrúcaní cítila byť znásilnená aj režisérom a aj svojím hereckým kolegom. Brando pri nej použije maslo ako lubrikant a mal s ňou sex proti jej vôli. Napriek tomu, že v skutočnosti nebola znásilnená, tento moment ju prekvapil, pretože sa líšil od toho, čo mala napísané v scenári. Cítila sa tak mimoriadne nahnevaná a ponížená. Navyše mala iba 19 rokov, keď si musela prežiť túto nepríjemnú skúsenosť.

Taxikár / Taxi Driver (1976)

Pre fanúšikov je jedným z najlepších filmov ikonického režiséra Martina Scorseseho, ďalším však vadilo prehnané násilie. Do tejto skupiny môžeme zaradiť aj členov americkej katolíckej organizácie Légia slušnosti. Podľa nich je násilie zobrazené v tomto majstrovskom filme prehnané a chýba mu väčší zmysel. Tí, čo ho videli, by sa s námietkou práve k násiliu vedeli iba ťažko stotožniť, pretože je dôležitým motívom celého filmu a preto je opodstatnené. Katolícke združenie však na to malo iný názor a Taxikár bol pre nich neprístupný.

Rosemaryino dieťa / Rosemary’s Baby (1968)

V zozname nechýba ani ďalší kultový film. Ak ste ho videli, snáď na prvú viete, čo sa na ňom cirkvi nepozdávalo. Snímka ukazuje mladú Rosemary, ktorej sa v istú noc prisnije mimoriadne realistický a zároveň desivý sen. Dostáva sa v ňom na akési orgie, kde ju proti jej vôli sexuálne zneužije zvláštna bytosť. Krátko na to zisťuje, že je tehotná a má podozrenie, že otcom dieťaťa nie je jej partner. V závere vidíme ako sa jej narodil sám diabol a Rosemary je za to, oslavovaná. Mimoriadne odvážny námet cirkev označila za rúhačský, nič to však nemení na tom, že ide o skvelé dielo Romana Polanskiho.

Nymfomanka / Nymphomaniac (2013)

Režisér Lars von Trier sa nebojí do svojich filmov zakomponovať najodvážnejšie scény či otvárať témy, ktoré sú v našej spoločnosti tabu. To bol prípad aj jeho Nymfomanky, ktorá vyvolala rozruch aj pritiahla zvedavých divákov. Týmto filmom zašiel až do najtemnejších kútov ženskej sexuality a zbúral snáď všetky možné predsudky. Sexuálne scény, ktoré ukazuje, nič neskrývajú a nezahaľujú.

A práve to sa nepáčilo dvojici katolíckych organizácií vo Francúzsku, na ktorých podnet súd zakázal explicitnejšiu verziu snímky. Podobný osud predtým postihol aj Trierov predošlý film Antikrist, ktorý bol vo Francúzsku zakázaný, avšak až sedem rokov po uvedení. Na druhé pokračovanie Nymfomanky sa organizáciám nepodarilo súdnou cestou udeliť ban, mohli ju však v kinách vidieť iba diváci nad osemnásť rokov.

Zväčšenina / Blow-Up (1966)

Film Zväčšenina patrí medzi najslávnejšie diela a najväčšie klenoty svetovej kinematografie. Nie je jednoduchým filmom na pozeranie, potrebuje vašu pozornosť a čas, v niektorých prípadoch aj opätovné zhliadnutie. Podľa Légie slušnosti však ide o chladný a neosobný film, ktorý navyše prináša pesimistickú víziu moderného života. Rovnako sa im nepozdávalo použitie nahoty, ktoré tu môžeme vidieť. A pravdepodobne tá je hlavným dôvodom, prečo snímku neschvaľovali.

Psycho (1960)

Psycho Alfreda Hitchcocka udalo smer vzniku celému radu ďalších trilerov, ktoré sa Majstrom napätia inšpirovali. Najikonickejšiu scénu v sprche pozná snáď každý filmoví fanúšik. Napriek tomu, že dnes ide o klasiku, v minulosti mala cirkev s týmto filmom problém a neschvaľovala ho.

Údolie bábik / Valley of the Dolls (1967)

Snímka so Sharon Tate v jednej z hlavných úloh vyvolala v dobe svojho uvedenia značnú kontroverziu. A to takú, že ju cirkev vyslovene zakázala. Ukazuje príbeh mladého dievčaťa, ktoré sa dostáva do Hollywoodu a spoznáva, čo je to život so všetkými trpkými aj vášnivými zážitkami. Cirkvi sa však nepozdávalo, že by svojou podstatou mohla morálne skaziť nevinné dievčatá, ktoré vidia na obrazovkách nepochybne odvážne scény.

Exorcista (1973)

Ďalším z filmov, pri ktorom bližšie netreba hovoriť, čo sa cirkvi na ňom nepáčilo, je Exorcista. Ako už prezrádza jeho názov, ukazuje exorcizmus, ktorý vykonáva kňaz na malom posadnutom dievčati. Dokonca sa prezentuje tým, že je založený na skutočnom príbehu. Spojenie týchto faktorov prinieslo snímku do zoznamu filmov zakázaných cirkvou. Kvôli podobným námietkam boli zakazované aj pôvodné verzie ďalších hororových klasík ako Carrie, Omen, Piatok trinásteho či The Wicker Man.

Requiem za sen / Requiem for a Dream (2000)

Tento film je silným emocionálnym nákladom, ktorý pravdepodobne rozseká aj toho najsilnejšieho diváka. Je výbornou odpoveďou na otázku, prečo nebrať drogy a ukazuje ich následky v tej najdevastujúcejšej forme. Drsné nepríjemné scény k nemu nepochybne patria. Cirkvi sa to však nepáčilo, podobne ako zobrazenie homosexuálneho aktu či samotnej drogovej závislosti. Tieto scény však v snímke nie sú použité iba preto, aby diváka šokovali, ale majú svoj hlbší zmysel a spolu dotvárajú krutú mozaiku celého príbehu. Preto keby sa vystrihli, film by stratil celú svoju podstatu.

Pozri aj:

V skutočnosti robia niečo úplne iné. 10 najväčších mýtov z filmov o obľúbených povolaniach, ktorým…

whatculture.com, tasteofcinema.com, therichest.com, theguardian.com, kultura.sme.sk, vox.com, dailymail.co.uk