Pred niekoľkými desaťročiami bola pomerne úspešným socialistickým projektom. Ľudia z krajín strednej a južnej Ameriky, ktoré sa zmietali vo vlastných problémoch, utekali práve do Venezuely. Dnes je situácia presne opačná a mnohonásobne vážnejšia. Vo Venezuele nefunguje absolútne nič, ľudia nepracujú, ale protestujú v uliciach. Sú hladní a to napriek tomu, že vo vreckách majú milióny. Za to, čo im kedysi stačilo na dom, si dnes nekúpia ani raňajky.
Dlhé roky si smerovanie krajiny nikto nevšímal. Už roky bolo pritom jasné, že ak sa nič nezmení, príde na najhoršie. Venezuela sa zrútila a zažíva najväčšiu krízu vo svojej histórii. A nielen to. Ide tiež o najväčšiu krízu v dejinách celej Južnej Ameriky. Svoje domovy opustili už 4 milióny ľudí. Kriminalita vystrelila do extrémnych čísel, rekordy prekonáva aj inflácia.
Obyčajní ľudia sa zo dňa na deň stali milionármi, no v konečnom dôsledku nemajú absolútne nič. Mnohí odborníci varujú, že ak nič nezmení, v latinskej Amerike čoskoro vznikne „druhá Sýria“.
Príčina obrovskej krízy
Hľadať príčinu aktuálnych problémov vo Venezuele znamená pozrieť sa na obdobie posledných dvoch desaťročí. Tie sa v krajine niesli v znamení kontroverznej vlády Huga Cháveza. Zástanca demokratického socializmu stavil vo svojom politickom živote na najnižšiu sociálnu vrstvu. Vďaka obrovským ložiskám ropy sa mu síce podarilo postaviť školy, nemocnice a zlepšiť životnú úroveň chudobného obyvateľstva, no krajina ignorujúc ekonomické riziká a neudržateľnosť hospodárenia, zaplatila za tento „pokrok“ privysokú cenu.
Hugo Chávez po svojej smrti „odovzdal“ Venezuelu svojmu nástupcovi na pokraji hospodárskeho kolapsu, v chudobe a s rozbiehajúcou sa infláciou.
Chávezovým nástupcom sa stal v prezidentských voľbách veľmi tesne Nicolás Maduro. Ten namiesto riešenia problémov, slepo pokračoval v politike svojho predchodcu. Výsledkom bol absolútny prepad hospodárstva aj celej spoločnosti. V roku 2017 vypukli v krajine masové protesty, ktoré trvajú prakticky dodnes.
Inflácia dosiahla koncom roka 2018 viac ako 1 300 000%. Prechádzať sa po uliciach Caracasu a iných venezuelských miest, nie je bezpečné pre nikoho. Ovládli ich gangy, ktoré rabujú, okrádajú a vraždia. Tí, ktorí z Venezuely neušli, sú napriek tomu v uliciach už mesiace. Protestujú za slobodu a zmeny, ktoré by ich krajinu spravili obývateľnou.
Potraviny stoja milióny
Bežné potraviny stoja milióny venezuelských bolivarov (miestna mena). Ľudia už peniaze ani nepočítajú, jednoduchšie je ich pri platbe odvážiť. V auguste 2018 ľudia za bežne veľké kura zaplatili 14,6 milióna. Za jedinú rolku toaletného papiera nechali v obchodoch 2,6 milióna a za kg syru asi 7,5 milióna.
Za sumu, ktorú kedysi platili za nehnuteľnosti, dnes s problémami vystačia pri nákupe v obchodoch. To všetko samozrejme len v prípade, že mali šťastie a potraviny či iný tovar zohnali. Krajina totiž trpí nedostatkom všetkého. S výnimkou problémov.
Korupcia a nezamestnanosť
Prispelo k tomu najmä objavenie obrovských ložísk ropy na pobreží Karibského mora, ktoré predstavujú nepopísateľné bohatstvo. Korupcia sa prehrýzla všetkými vrstvami spoločnosti a podľa 75% obyvateľov Venezuely je aj súčasťou najvyšších politických stoličiek. Podľa posledného prieskumu organizácie Transparency International sa Venezuela v zozname najskorumpovanejších krajín sveta nachádza spoločne s Irakom na 7. mieste. Horšie sú už na tom len krajiny ako Somálsko, Sudán, Afganistan či Sýria.
Extrémy dosiahla v krajine aj nezamestnanosť. Tá v posledných dvoch rokoch zrejme vystrelila do takých čísel, že krajina už tento údaj radšej ani neuvádza. Posledné dostupné číslo hovorí o nezamestnanosti ľahko cez úroveň 27%. Keďže krajina už roky neposkytuje ani iné ekonomické štatistiky, situáciu možno len odhadovať. Napriek tomu sa väčšina odborníkov zhoduje, že Venezuela aktuálne patrí k najchudobnejším krajinám celého sveta (v ukazovateli HDP na jedného obyvateľa).
Hlad a kriminalita
Nedostatok potravín a obrovská chudoba mala vo Venezuele niekoľko dôsledkov. Tým najvážnejším je zdravotný stav obyvateľstva v najväčšej miere detí, ktoré sú na podvýživu najnáchylnejšie. Miestni obyvatelia sa za posledné roky museli prikloniť k extrémnym riešeniam ako zabezpečiť vlastné prežitie. Bežnou súčasťou života vo Venezuele je prehľadávanie odpadkov a požívanie zvyškov potravín, konzumácia pouličných psov, mačiek či holubov a dokonca sa objavili aj početné prípady konzumácie chránených zvierat ako napríklad plameniakov či mravčiarov.
Vo svetovom porovnaní pritom ide o údaje z roku 2016 a v nasledujúcom roku sa vyšplhala na číslo 26 616. V roku 2018 bolo v krajine zaevidovaných 23 047 zavraždených ľudí, čím sa krajina dostáva v miere obetí vrážd na 100 000 obyvateľov takmer na úroveň neslávne známeho Salvadoru.
Protesty a neistá budúcnosť
Koľko ľudí vyšlo za posledné roky vo Venezuele do ulíc sa nepodarilo nikomu spočítať. Predpokladá sa ale, že ide o milióny. Prvé masové protesty začali v januári 2014 po vražde herečky, modelky a Miss Venezuela Mónicy Spearovej. Nasledujúce roky ľudí hnali do ulíc najrôznejšie motívy. Zatýkanie, prenasledovanie a útoky na opozíciu, výsledky prezidentský volieb (2018) a najrôznejšie kauzy krajiny. Protesty sprevádzajú aj brutálne zásahy polície. Do dnešného dňa pri nich zomrelo viac ako 160 ľudí ďalšie tisícky bolo zranených.
Venezuela pritom nemá ani vyhliadky na svetlejšiu budúcnosť. Prezident Maduro proti ktorému krajina protestuje, je stále vo funkcii a má za sebou aj podporu armády. Práve toho sa mnoho odborníkov obáva. Z Venezuely by sa mohla stať „latinská Sýria“. Veľmi podobný scenár sa totiž pred niekoľkými rokmi odohral na Blízkom východe.
Keď prezident Baššár al-Asad nariadil armáde zásah proti verejnosti, tá sa mu z veľkej časti rozpadla a na strane protestujúcich sa zrazu objavilo množstvo ozbrojených dezertérov. Ak sa chce Venezuela vyhnúť občianskej vojne, mala by svoje problémy vyriešiť čo najskôr.
Nahlásiť chybu v článku