Zúfalá doba si vyžaduje zúfalé riešenia. A aj keď tento projekt britského námorníctva na prvé počutie vyznieva ako úplná utópia, zaoberali sa ním stovky ľudí a vyzeralo to tak, že projekt sa dočká aj úspešného konca. V čase 2. svetovej vojny, keď všetky zdroje boli mimoriadne vzácne, Británia zúfalo potrebovala čo najviac veľmi cennej suroviny – ocele. Stavba obrovských lietadlových lodí však zhltla milióny ton tejto suroviny, a tak prišla myšlienka oceľ nahradiť niečom bežnejším. Tak vznikol projekt Habakuk, alebo ak chcete, lietadlová loď postavená z ľadu. 

Keď počas vojny dochádzalo v severnom Atlantiku k neustálym potopeniam britských konvojov pomocou nemeckých ponoriek, vyvstala potreba tieto konvoje lepšie chrániť. Lietadlá by boli výbornou ochranou, avšak tie nemôžu byť len tak nasadené uprostred oceánu bez podpory lietadlových lodí. Lietadlové lode sú ale neuveriteľne masívne a ich výroba zhltne milióny ton ocele, ktorá bola počas prebiehajúceho celosvetového konfliktu nedostatkovým tovarom. Briti sa preto zamýšľali, ako nahradiť mimoriadne cennú oceľ niečim, čoho by bol dostatok.

Britský vedec Geoffrey Pyke, ktorý spolupracoval s britským admirálom lordom Mountbattenom prišiel s fantastickým nápadom: Vyrobiť lietadlovú loď z ľadu. Ľad je pevný, nepotopí sa a akékoľvek poškodenie by mohlo byť ľahko opraviteľné len tým, že sa zmrazí nový kus ľadu na poškodené miesto.

Pôvodná Pykeová myšlienka bola, že by sa odrezal veľký blok z arktických ľadovcov a odtiahol by sa odtiaľ do prístavu. Tam by sa povrch vyhladil, a keby sa do ľadu ešte vyhĺbili miestnosti, tak tie by boli ideálnym priestorom na úkryt lietadiel. Lordovi Mountbattenovi sa myšlienka zapáčila a začal presviedčať Winstona Churchilla, že vojna by sa dala vyhrať aj za pomoci ľadu. Churchillovi sa projekt takisto zapáčil a dal mu zelenú s kódovým označením Habakuk. Výraz Habakuk môžeme nájsť v Biblii, konkrétne v nej nájdeme Knihu proroka Habakuka. Motívom projektu sa stal tento verš: „Pozrite medzi národy a viďte a zhrozíte sa úžasne, lebo vo vašich dňoch vykonám čin, že neuveríte, keď vám ho rozpovedia“(Habakuk 1:5)

Lietadlová loď z ľadu mala byť 600 metrov dlhá, 90 metrov široká a mala vážiť až 2 milióny ton. Loď mala byť poháňaná 28 lodnými skrutkami a dosahovať rýchlosť 7 uzlov. Steny lode mali byť hrubé až 12 metrov, zmestiť by sa na ňu malo až 3500 vojakov a 200 stíhačiek.Vyzbrojená mala byť torpédami.

Asi každého z vás napadol kľúčový problém – topenie ľadu. Tento zdanlivo zásadný problém mal riešiť dômyselný chladiaci systém pozostávajúci z rozsiahleho vedenia trubiek s chladivom po celej lodi. To malo zabrániť roztápaniu ľadu.

Keďže Churchill projektu dôveroval, čoskoro vznikol prototyp. Ten bol dlhý 18 metrov, široký 9 metrov a vážil tisíc ton. Počas testov hneď vyvstavili problémy. Ľad, napriek tomu, že je tvrdý, je aj krehký a to je problém. Okrem toho ľad sa pod tlakom deformuje, a tak by sa loď mohla potopiť kvôli svojej veľkej hmotnosti. Náhoda ale chcela, že dvaja vedci z Polytechnického inštitútu prišli na skvelé riešenie. Ak sa do ľadu primiešajú drevené piliny, takto upravený ľad je až 14 krát silnejší ako ľad bez pilín. Takýto ľad sa navyše lepšie opracovával, chránil sám seba pred topením a dokázal odolať aj vystreleným guľkám. Ľad bol pomenovaný Pykrete po autorovi myšlienky ľadovej lietadlovej lode.

Traduje sa historka, že keď sa prišlo na tento prevrat, rozrušený lord Mountbatten vtrhol do kúpeľne, v ktorej sa práve Churchill kúpal. Priniesol dva bloky ľadu, jeden klasický a druhý vylepšený pilinami. Oba bloky hodil do teplej vane a obaja muži pozorovali ako blok s drevenými pilinami odoláva topeniu.

Ďalšia zaujímavá príhoda, pri ktorej lord Mountbatten demonštroval odolnosť takéhoto ľadu, sa odohrala v kanadskom Quebecu v roku 1943. Počas konferencie, bez varovania položil dva bloky ľadu na zem, vytiahol pištoľ a začal strieľať do blokov. Klasický ľad sa ihneď roztrieštil, no vylepšený ľad streľbe odolával a odrazil guľku. Tá „škrabla“ admirála Ernesta Kinga do nohy a nakoniec skončila v stene.

Zázračný materiál bolo presne to, čo Geoffrey Pyke pre úspech projektu Habakuk potreboval. Návrhy a plány na lietadlovú loď sa dali do pohybu. Podľa výpočtov by si stavba vyžiadala 300 tisíc ton drevnej buničiny, 25 tisíc ton drevovláknitej izolácie a 10 tisíc ton ocele. Náklady sa odhadovali na 700 tisíc libier.

Ako návrhy na stavbu postupovali, ukazovalo sa, že je potrebné použiť viac ocele a tiež aj izolácie. Celkové náklady sa vyšplhali na 2,5 milióna libier, čo je v prepočte na dnešné peniaze, viac ako 100 miliónov libier. Problém bol aj s ovládateľnosťou a ani rýchlosť nebola pre potreby námorníctva uspokojivá. Najväčším problémom boli stále suroviny. Aj keď sa znížilo množstvo ocele, tú vo veľkom zastúpilo drevo, ktoré bolo tiež strategickou surovinou a aj výroba jednej takejto lode by ovplyvnila papiernícky priemysel.

Projekt Habakuk bol nakoniec zastavený a to aj kvôli tomu, že misky váh vo vojne sa začali presúvať na stranu spojencov. Problém s potápaním lodí sa riešil základňou na Azorských ostrovoch, kde lietadlá dotankovávali pohonné hmoty a mohli chrániť lodné konvoje.

V súčasnosti je jediným hmatateľným dôkazom projektu Habakuk prototyp lode, ktorý sa nachádza na dne jazera Patricia v kanadskej Alberte. Potápačské expedície zistili, že drevené steny trupu stále držia, aj vďaka tomu, že boli spájané živicou.

Aj keď projekt lietadlovej lode vyrobenej z ľadu znie absurdne, vedci sa ním reálne dlhé roky zaoberali. A napriek tomu, že takáto loď nikdy nevznikla, ukazuje nám, akí dokážu byť ľudia v čase núdze vynaliezaví.

Pozri aj: 10 mýtov z 2. svetovej vojny, ktorým ste dodnes možno verili aj vy, no nie sú vôbec pravdivé

interez.sk (Matej Mensatoris), amusingplanet.com